Portugalsko - Krajina mnohých problémov (analýza)

Autor: Michal Paulov | 19.7.2012 o 14:21 | (upravené 19.7.2012 o 14:36) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  880x

Keď sa spomenie Portugalsko, len málo z nás si vybaví niečo iné ako portské, niektoré futbalové kluby a problémy, čo táto krajina tropí eurozóne. Tieto problémy však nevznikli len v poslednom čase, krajina už dlhodobo zápasí s vnútornými nezrovnalosťami a v tejto analýze sa pokúsim jednoducho zdôvodniť, čo je hnilé v štáte Portugalskom.

Ekonomicko-politický vývoj

Portugalsko nemalo šťastie na to, aby si vytvorilo demokratickú tradíciu. V roku 1910 padla monarchia a už v roku 1926 sa armáda pokúsila zvrhnúť vládu a uspela, obdobie bolo pôvodne nazvané pádne „Národná diktatúra“, neskôr sa používal názov krajší - „Nový štát“.

Napriek diktatúre Portugalsko prosperovalo a firmy z krajina na ľavom konci Európy boli jedni z najkonkurencie schopnejších vôbec. Všetko sa malo zmeniť v roku 1974, ako inak, prevratom. O rok neskôr boli ukončené vojny o kolónie túžiace po samostatnosti. Marxisticky orientovaná vláda sa v tom istom roku pustila do zoštátňovania, ktoré poslalo približne 47% národného HDP do rúk štátu (pre porovnanie, pred revolúciou to bolo 10%). Spolu so zvýšením zamestnaneckých práv hospodárstvo utrpelo silnú ranu a v pomere k najrozvinutejším ekonomikám Európy dobehlo porovnateľnú výkonnosť, akú mala krajina pred revolúciou až o 16 rokov neskôr.

Krajina je od roku 1986 členom spolku, ktorý dnes poznáme ako Európska Únia. Od roku 1990 sa krajina pokúšala reformovať a podporovať rast HDP cez infraštrukturálne projekty, no bez väčšieho úspechu (za 9 rokov zoštvornásobili dĺžku dialníc z 316km na 1242km). V roku 2002 podstúpila krajina sankcie z dôvodu nedodržania výšky deficitu a slabnúce tempo hospodárskeho rastu ešte spomalilo.

Tabuľka 1 - Miera rastu HDP Portugalska vo Vybraných rokoch (v %)

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

3,9

2

0,8

-0,9

1,6

0,8

1,4

2,4

0

-2,9

1,4

-1,6

Nezamestnanosť

Od roku 1990 do roku 2003 sa miera nezamestnanosti v krajine pohybovala medzi 4,1% - 7,2%. Takto vysoká miera zamestnanosti vytvárala vysoký tlak na rast miezd i pri pomerne nízkom raste produktivity práce (pre porovnanie na Slovensku vzrástla produktivita práce na zamestnanca medzi rokmi 1995-2010 o 63,41%, zatiaľ čo v Portugalsku o 7,45% - merané oproti priemeru EU27). Už od roku 2007 vyprodukuje priemerný zamestnanec na Slovensku za rok viac, ako priemerný zamestnanec v Portugalsku.

Za rozdielnou výškou miezd medzi oboma krajinami je teoria efektívnostných miezd. Položené jednoducho, teoria vraví, že sa oplatí platiť zamestnancom viac ako je priemer, aby ste mali šancu získať a udržať zamestnancov lepších ako je priemer. A pokiaľ sú na trhu iba 4% ľudí bez práce, potom rastú mzdy rýchlo (viď. mzdové rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom krajiny). Pre porovnanie dôsledok vidíte v tabuľke 2.

Tabuľka 2 - Porovnanie mzdových podmienok krajín v roku 2007

€/Rok

Hrubámzda

Disponibilný príjem

Celková cena práce

Slovensko

7776

5988

10512

Portugalsko

15309

13084

18945

 

 

Samozrejme nesmiem opomenúť ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku mzdy, ako napríklad susedstvo iba s jednou krajinou – Španielskom, kde sú mzdové podmienky v priemere ešte o dve tretiny vyššie ako v Portugalsku, ale taktiež štruktúru hospodárstva, alebo mzdové podmienky vo verejnej správe, šedá ekonomika a iné. Tieto faktory sú samozrejme dôležité pri formovaní mzdových podmienok v krajine, no ešte dôležitejšie sú v období recesie na celý pracovný trh.

Jeden z inkrementálnych faktorov úspechu krajiny je vzdelanosť obyvateľstva. Tu sa Portugalsko nemá čím chváliť. Celková negramotnosť dosahovala v roku 2003 6,7%, pričom negramotných žien je 8,7% a mužov 4,5% populácie (na Slovensku je celková negramotnosť 0,4% populácie). Strednú školu má ukončenú 27,46% obyvateľov (údaj za rok 2007), pre porovnanie na Slovensku 87% ľudí. Naproti týmto nelichotivým údajom má Portugalsko veľmi kvalitné vysoké školstvo.

Súčastnosť

Krajina v súčastnosti dopláca na vysoké mzdy, nízko produktívneho obyvateľstva s pomerne nízkou úrovňou vzdelania. Odvetvová štruktúra ekonomiky je taktiež pomerne nízko kompetitívna. Z osobnej skúsenosti, väčšinová populácia má veľmi pohodlný prístup k práci a pojmu o čase, študenti si len v posledných rokoch zvykali hladať prácu a kultúra nastolená socialistickým režimom po revolúcii ešte stále z ľudí neopadla. Samozrejme, veci sa menia k lepšiemu a návrat Portugalska k zašlej sláve je otázkou rýchlosti nástupu týchto zmien.

Zdroje: Eurostat, OECD, EU Employee Remuneration Survey 2007

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?