HDP, harmonizovaná inflácia, output gap a tie ďaľšie veci

Autor: Michal Paulov | 27.7.2012 o 13:57 | (upravené 27.7.2012 o 15:19) Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1010x

Mnohé medzinárodné organizácie sa nám snažia dodať informácie o tom, ako veľmi bude rásť ekonomika, ako vysoká bude inflácia, ako sa bude dariť hlavným obchodným partnerom a i. Napadlo ma, že mnohí ľudia sa oháňajú skratkami a pojmami, ktorým vlastne ani nerozumejú a tieto správy si  vysvetlujú po svojom. Presne to je dôvod, prečo som sa rozhodol urobiť tento príspevok, ako vysvetlenie o čom je vlastne reč.

 

Veľmi jednoducho:

Pridaná hodnota – kúpim jablko za 40 centov, vyleštím ho a predám ho za 60 centov. Pridaná hodnota je pre mňa 20 centov (predám za 60 - kúpim za 40 = 20 hodnota ktorú vytvorím) alebo 50% pôvodnej hodnoty.

HDP – všetká pridaná hodnota vytvorená na určitom území (v danej krajine) za určité časové obdobie (zväčša rok, prípadne štvrťrok) zrátaná dokopy. Tento ukazovateľ sa ráta z hodnoty finálnych produktov. Predstavme si, že niekto si kúpi pekné vyleštené jablko za 60 centov a nastrúha ho na malú porciu jablkového šalátu a jablkovú šťavu predá ako malé osvieženie, celé to bude stáť dokopy jedno euro.

V prípade, že človek od ktorého som v časti „pridaná hodnota“ kúpil jablko bol zo zahraničia, tak všetká hodnota, ktorú započítame do HDP našej krajiny bude aj tak 1€!

Na tomto prípade vidíte aký je vplyv mnohých zahraničných výrobných firiem, ktoré kompletizujú svoje výrobky na Slovensku (napríklad pilier ekonomiky – automobilky). Preto ešte raz, HDP je súčtom hodnôt všetkých finálnych výrobkov a služieb predaných/poskytnutých na danom území za určitý čas.

Inflácia – Tento škaredý pojem predstavuje mieru, akou sa znehodnocuje kúpna sila peňazí. Opäť jabĺčkový príklad: Minulý rok som kúpil jabĺčko na trhu za 40 centov, no tento rok mali v zahraničí krupobitia a následné suchá a jabĺčka zdraželi. Súčasná cena jabĺčka je z toho dôvodu 50 centov. Toto zdraženie predstavuje 25% rast ceny. Takže inflácia predstavuje mieru akou sa zdvyhnú ceny v krajine oproti cenám predchádzajúceho roka.

Napriek extrémnemu rastu cien jabĺčok však ľudia nie sú odkázaní spotrebúvať iba tieto plody. Spotrebný kôš (to čo priemerný človek nakupuje) sa skladá z mnohých tovarov a služieb (potraviny, energie, cestovanie, luxusné tovary, služby,...) a nakupuje ich v rôznych množstvách.

Preto napriek rastu cien jabĺčok o 25% môže celková inflácia v krajine podrásť o povedzme 2%, pretože ceny iných tovarov a služieb nerastú, alebo rastú pomalšie.

Harmonizovaná inflácia – spôsob zisťovania inflácie na ktorom sa ujednotili krajiny EU. Teda váha zmeny ceny jabĺčka na meraní inflácie bude vo všetkých krajinách EU rovnaká.

Miera otvorenosti ekonomiky – predstavuje súčet všetkých dovozov a vývozov do a z krajiny vydelený ceľkovým HDP. V našom prípade sú dovozy 40 centov (jabĺčko zo zahraničia), vývozy sú nula (jablkový šalát spapáme doma); postupujeme následne.

40+0 (dovoz plus vývoz)= 40 / 100 (HDP krajiny) = 0,4

Teda krajina je otvorená skoro z polovice (na štyridsať percent). A samozrejme, čím viac je ekonomika otvorená, tým viac je závyslá od obchodu s partnerskými krajinami.

Potenciálny output – predstavuje hodnotu HDP, o ktorú je krajina dlhodo schopná rásť aplikovanú na daný rok - v našom prípade sa v súčastnosti pohybuje okolo 4% . Pre každú krajinu je tento ukazovateľ odlišný! Môžu za to rôzne faktory ako vzdelanostná úroveň obyvateľstva, kultúra, politická stabilita, miera otvorenosti ekonomiky a iné.

Output gap – Predstavuje rozdiel medzi reálnou mierou rastu HDP a mierou potenciálneho outputu následne predelenou mierou potenciálneho rastu. Napíšem inak. Pätnásť rokov po sebe sme dvýhali cenu jablkového šalátu o 4%, no tento rok nám ľudia prestali kupovať tak drahý šalát, pretože prišla kríza a mohli sme dvyhnúť cenu iba o 3% oproti predchádzajúcemu roku aby sem ostali na rovnakých množstvách predajov.

Teda potenciál sme mali nastavený na 4%, no rásť sme mohli iba o 3% a teda output gap jabĺčkového biznisu predstavoval 3 – 4 = -1 a následne -1/4 = -0,25. Pokiaľ sa takýto scenár zopakoval v celej ekonomike, potom output gap celej krajiny predstavoval -0,25% z potenciálneho rastu HDP (ekonomika rástla o štvrtinu pomalšie oproti svojmu potenciálu).

 

Pokiaľ poznáte človeka, čo zvykne pojmy označovať mylne, potom neváhajte a pošlite mu tento článok, možno mu to niečo dá..

Samozrejme ukazovateľov a ekonomických pojmov, ktoré ľudia bežne pletú je oveľa viac, no dať to naraz na jedno miesto by bolo ako čítať encyklopediu z ktorej by si nikto nič aj tak nezapamätal, tak možno dakedy nabudúce.

 

 

Ps.: potenciálny HDP bol zisťovaný z IMF a hodnota je len približným priemerom posledného obdobia (HP filter - zjednodušene - metódou trendovania vývoja miery rastu HDP posledných rokov).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?