Arménsko, alebo cesta do krajiny obmedzených možností. Cestovanie 2

Autor: Michal Paulov | 27.5.2013 o 19:22 | (upravené 27.5.2013 o 20:31) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  773x

Môj posledný článok o cestovaní naprieč Arménskom, tento raz po hornatom juhu krajiny – smer Irán. (pútavý príbeh s napätím, akciou, romantickou zápletkou, intrigami a robotmi túžiacimi po láske... tu ale nenájdete)

Skoré ráno zazvonil budík a rozbitá partička mladých ľudí sa vypravila do centra Jerevanu, kde spolu počkali na maršutku a zvyšných cestujúcich. Vyrazilo sa za svitania smerom juh/juhovýchod. V aute sa s nami viezol šoférov kamarát, ktorý hneď zo začiatku javil chuť zoznamovať sa (ako s nami, tak aj s naším alkoholom).

Pomaly a v polospánku sme sa vzdialovali od Jerevanu a pred nami sa naskýtal pohľad na Ararat. Keď sme sa priblížili ku hraniciam s Tureckom, tak sme po pravici zahliadli Khor Virap. Tento veliký komplex bol však ničotný v porovnaní s veľkosťou majestátneho Araratu. (Khor Virap vpravo dole)

Khor Virap

Alebo

Khor Virap 2

Mimochodom oblasť sa stala populárnym pohrebiskom a tak verím, že ak sa nebude okolie regulovať, tak o 50 rokov povedie príjazdová cesta k chrámu cez cintorín.

Pokračovali sme južne, až kým sme nedorazili k už skôr spomínaným hraniciam s Nachičevanom. Odtiaľto sa popri ceste k horám Kaukazu ťahá násyp proti ostrelovačom zpoza hraníc. Len ťažko pochopiť prečo sú tieto škriepky medzi dvoma civilizovanými národmi a čo ich spôsobuje, no každopádne keď už sú raz pohádaní, tak sme boli radi, že sem ten násyp dali.

Cesta cez hory je plná nádherných scenérií a skromná krása Kaukazu nadchne každého jedného človeka, čo do týchto končín zavíta po prvý raz. Táto trasa je hľavným ťahom na Irán a je tŕňom v oku Azerbajdžanu, Nachičevanu (viac menej stále Azerbajdžan) a Turecka. Jedným z mála, ktorým hrá do karát je však spomínaný spriatelený Irán.

Scenéria Kaukazu

Hoc je cesta hľavným ťahom, tak dialnice nečakajte. Serpentíny lemujú hory až do výšky nášho Gerlachu. Sú to práve tieto kľukaté cestičky, ktoré si vyžiadajú najviac času pri cestovaní na juh – preto si naň vyhraďte radšej celý deň (ak sa plánujete aj vracať).

Prašan pri ceste

Na druhej strane hôr – alebo skôr keď klesne priemerná výška okolitých hôr sa nachádzajú prvé mestá. My sme však zabočili k miestu, ktoré keby bolo v západnej Európe, tak by bolo senzáciou hocktorej krajiny. Zorats Karer alebo Arménsky Stonehenge je od toho Anglického starší o 4,5 tisíca rokov. Toto staré observatórium slúžilo údajne na sledovanie súhvezdí a rôznych hviezdnych javov (podľa kanálu Hystory je spojené s UFO – rozhodnite sa sami, či Vás títo páni presvedčia).

Zorats Karer

Každopádne, oblasť je veľmi pekná a ako inak, nech už idete akoukoľvek starou rachotinou, tak až priamo ku skalám Vás šofér dopraví, aj keby mu malo nápravu urvať.

Ďalej na juh sme navštívili najdlhšiu vysutú lanovku na svete (nekecám – dráha lanovky má 5,7km), ktorá sa nachádza pri kláštornom komplexe Tatev. My sme však mali smolu, pretože príliš silno fúkal vietor a tak sme išli po ceste.

Lanovka na Tatev

Niekdajšie univerzitné miesto s kopou vykopávok je zaujímavé pre každého kto ho spatrí ako jednu z prvých pamiatok Arménska – no nakoľko toto bol posledný kláštor, ktorý sme v krajine navštívili (ani sám netuším, aké mal poradové číslo), tak aspoň pre mňa, nebol až tak zaujímavý.

Tatev

Zábavná však bola cesta po nespevnenej prašnej ceste hore (aj dole) kopcom po stromom svahu bez zvodidiel.

Cesta na Tatev

V priesmyku pod Tatevom sa nachádza riečka, ktorá tvarovala krajinu a nebyť voľného priestoru nad hlavami, by som prisahal podľa okolia, že som v jaskyni. Navôkol boli stalagtity/-mity/-náty a skaly podomnou boli vyhladené vodou až natoľko, že pôsobili ako šmýkalky vo vodnom parku.

Roklina

Roklina 2

Našou poslednou zastávkou boli úkryty vykopané do skaly pri hraniciach s Náhorným Karabachom.

Diery

Diery 2

Tento priestor tiahnúci sa viacerými údoliami bol počas vojny domovom mnohým vojakom a hoc miesto je pútavé, tak sme boli jediní turisti v oblasti. Okrem nás bol široko ďaleko iba jeden miestny človek s kozami a jeden chlpatý kostolík.

Chlpatý kostolík

 

Prístup na tieto miesta je však nie je pre slabšie povahy, nakoľko treba prejsť lávkou s pletivovým (rozumej priehľadným) dnom.

Most

Po tejto namáhavej ceste nasledovala dlhá cesta domov, kedy sa šoférov kamarát opil a začal robiť hluk a bordel, no mimo to bol tento výlet čerešničkou na torte návštevy Arménska a za jeho organizáciu a za všetko patrí moja vďaka kamarátovi Michalovi, ktorý bol skvelým hostitelom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?