Tréning nespania pokračuje v niekoľkých kolách (pre veľký úspech sa v ňom vyžívam aj počas písania týchto riadkov). Mojim pracovným highlightom je, že som vydržal vkuse počúvať MBTH dokola a nezaspať. Ok, pohol som sa s vecami, no aj tak to tu rozoberať nemôžem.. tak čo.. ALE!
V stredu sme mali Townhall meeting – nerozumieš? Nevadí. Meeting kde CEO prezentoval štvrťročné výsledky a zaujímavosti. Ako isto všetci viete (ale pre istotu pripomeniem), firma Medtronic sa zlúčila s firmou Covidien a týmto krokom sa nám rozšírilo portfólio liečob (dosť čudné slovo toto), ktoré ponúkame.
Jedna bola prezentovaná a počas tých chvíľ som so zatajeným dychom hltal každé slovo. Išlo o liečbu porážky. V pôvodnej firme Covidien vyvinuli liečbu, ktorá keď bola podaná včas (rozumej veľmi rýchlo po porážke), tak dokázala vo 25% (ak sa nemýlim) človeka vyliečiť bez následkov. Poviem to inak. Dostali ste porážku, máte časť tela ochrnutú, prišli ste o časť zraku, neviete rozprávať, neposlúcha Vás ruka, alebo noha. Zoberú Vás do nemocnice a za chvíľu odchádzate bez akýchkoľvek následkov.
Ak chcete aj popis liečby, tak si predstavte maličký katéter, ktorým doktor prerazí zrazeninu (pri ischemickej porážke), čím obnoví prietok krvi do mozgu a následne roztiahne katéter, tým „naberie“ zrazeninu a vytiahne ju spolu s katétrom. Neviem či ste mali dočinenie s niekým kto mal porážku, ja hej a preto som ostal zarazený (pozitívne) po tom, čo som počul tieto slová.
Mimochodom firma zaznamenala festo pekné tržby a hodnota akcií rástla tiež friško, čo nenaštve :) Od môjho nástupu vzrástla cena akcií na skoro dvojnásobok (za dva a pol roka). Som skromný a neberiem si za to plné zásluhy.
Okrem šťastlivého pobiehania po hotelovej izbe v nových SNB botách som sa tešil aj ďalším nákupom. Napr. aj trom veciam v škatuli do ktorej by sa zmestili asi 12 razy.
Ok, koniec týždňa. Dajako som dobačoval a ide sa na letisko (bo to už tu dlho nebolo). Let do Toronta prešiel rýchlo, avšak jedna vec bola čudná, veľmi veľmi čudná. Situácia: pristávame, zrazu z ničoho nič začne znieť detský smiech. V lietadle večne o deťoch viete a nie kvôli ich radosti.. no o tomto som ani netušil, len počas pristávania sa začalo tešiť. Prišlo mi na um, či nie je posadnuté a nevie o dačom, čo my ostatní všetci ešte iba zistíme. Desivé.
Avšak „dopadli“ sme dobre. In your face Satan (áno ten hokejista). Inak, to, že lietate pričasto spoznáte podľa toho, že už na palube nemáte ktorý z filmov pozerať a púšťate si audiobooky s nevábnymi názvami.
Ešte maličkosť k zaspávaniu. Cez deň Vaša myseľ pobieha kade tade a sústredenie sa venuje témam ako:
„Nechcem z postele, dal som si deodorant?, aaaa na tento mail sa mi odpovedať nechce, už je obed? ...nie je iba desať.. do prčíc, video s šteniatkami!, atď“. Kdežto večer ma chytajú úvahy tipu: „Čo ak je celý náš život iba spomienkou človeka na smrteľnej posteli a ak si niečo v opitosti nepamätáme, tak to je preto, pretože si to ten človek nepamätá, prežívame naše životy a pritom sú presne nalinkované, bo všetko sa už udialo..?“ alebo „Prečo sa zubáč volá zubáč? Predstava ryby s úsmevom z reklamy na zubnú pastu je super, no stále riadny kaleráb.“
Aspoň že sme zdraví.. alebo vlastne nie.. ale to neva, to prejde.