Pohoda – od štvrtka do nedele cca 80km v nohách, lebo vzdialenosti a zákazy longboardov. Ale pome postupne. Po príchode si staviame stany. Nafúknem posteľ a spokojný sedím pri pivku po dobre vykonanej práci... začujem praskanie - bola to palička. Odrazu je z môjho stanu Harpagon. Podobnosť s Matterhornom je čisto náhodná.... teda, nie, NIE JE!
Hoc štvrtkový program u mňa končil Parou, lebo ustatá duša už išla spať, kým nabudené fyzično pokračovalo v krepčení a zabávaní sa. Hold, nie vždy máte možnosť užívať si toľko dobrých ľudí (a pitia) pokope :)
Piatok
Diskusie.. nuda.. klavír -> MEGA!! Neviem čím to je, že klavír vie tak ľahko zhypnotizovať, no v momente keď diskusie v .týždni išli do stratena, stačilo podísť pár metrov a bolo razom príjemne. Tieň, melódie a ..pohoda..
Btw. neviem prečo ale mobil mi ukladá fotky takto:
Dvojmetrová modrá treska bola iba prvou potvorou čo sa mi vmiesila do cesty a končilo to magormi z Die Antwoord, ktorých som si nevšimol do tváre, keď boli meter odo mňa v tých ich kostýmoch Pikachu-a a kravy. A vlastne, čudní ľudia sú super.. sláva a česť magorom!
Opätovný večerný reset a príjemné tri hodiny spánku.
Sobota
Ráno večné čakanie na wc dlhšie ako cesta do Mordoru.. A tu z ničoho nič - pristál mi na ruke pavúk. po pár minútach sa rozhodol katapultovať a niečo také som ešte nevidel :) Ten malý chlapčok mal gule z ocele a nechal sa zo mňa odviať (lebo sa mu nepáčilo) na kúsku pavučiny.. SUPER! ...a áno mal som kultúrny zážitok z čakania na hajzl, pche, záviď!
Nezobral som si lieky na alergiu.. ale o tom neskôr. Cez deň koncerty, čítanie, diskusie, všetko tip top. (áno pán Majling, ste super magor!).. Večer Bjôrk (lebo moja klávesnica nepozná to jej čudné „o“ a googliť a lepiť to sem sa mi nechcelo). Pretože ona má poväčšine tanečnú hudbu, kedy človek nemá čas sedieť a vydýchnuť si.. preto bolo okolo neuveriteľne veľa fajčiarov. Koncert Korbena sa niesol v podobnom duchu a duchovne obohatený som dve hodky dýchal pasívne ten brajgel – no a že som naň alergický, tak som najbližšiu hod a pol ležal v stane ako taká mrcina zamýšľajúc sa, či sa skôr povraciam, alebo si explodujem hlavu.. len som na nič z toho nemal silu, takže som sa iba tak embrioval na posteli.
Keď alego-stav ako tak prešiel a lieky zašlapali, nastal čas doplniť hladinu a ísť si pustiť live-ko od Hybrid Minds. DNB až do rána a teleport do nedele (po hodine spánku). Skladanie Matterhornu a odcestovanie.. spal som zdravých 7-8 hodín.. za celý festival dokopy.. tak som patrične vyzeral v nedeľu, pondelok a vlastne aj v utorok.
Aby toho nebolo však málo, tak v pondelok večer som cestoval pracovne do Krakova. Prílet pred desiatou a spánok zneli fajn. To by som sa aj vyspal a konečne by som sa kus dospal!!!
Keby mi vyše hodiny nemeškalo lietadlo.. fml..
V utorok počas práce som sa dozvedel, že vlastne robím baby sitting (ale to by bolo na dlho.. tak Ťa znudený čitateľ nebudem zaťažovať). Po nákupe krowiek som si dovolil stráviť 5 minút v meste.
No ale treba už ísť spať, tak pokračovať budem až zajtra..
Streda
Ale že strašné fofry v práci, celý deň stále dačo riešime a ani sa človek nenazdá a je večer.. kks. Čo je ale lepšie, po tomto nastúpila sauna a aspoň čiastočne vypnutie. Od kolegynky som dostal tipy čo a kde pozrieť a veru oplatilo sa. Veď posúďte sami.. (áno toto je iba malá vzorka).
Doteraz som nespomínal, ale strašne tu cítiť chudobu. Fakt že moc! Len pri prechádzke centrom, parkom, uličkami, vlastne kdekoľvek - cítite ju všade. Desivé. Bolo mi povedané, že je to tým, že v centre sa stále držia starí ľudia, čo dostali svoje byty ešte za socíku a čaká sa kým v chudobe opustia tento svet (aj aby sa mohli všetky tie pekné budovy konečne rekonštruovať). Smutné, ale je to tak.. Či je to v skutočnosti s chudobou zapríčinené celkovou vzdelanosťou národa, alebo historickými pomermi a kultúrou.. neviem.. no ale dosť o chudákoch.
Ženy – je to tu skromné na pekné žieňatá. Ako hej, videl som ich zopár, no prirovnal by som to k Holandsku.. Zasa ich bolo iba ako šafránu.. Kým som doma tak zjavne priťahujem pekné ženy.. ok to znie zle (no dobre, neznie, ale myšlienku to nepodalo).. Doma ma orbitujú pekn... nie ani tým som to nezachránil... ale tak rozumiete.. doma je ich prosto viac.
Spomínal som, že mám rád svojich kolegov? :) Samo, že sa išlo von! Prešli sme kus Krakova a popili čo to v troch baroch. Topka je, že v poslednom mi kupoval drink CEO maličkej konkurencie zo štátov. Šikovný týpek, čo za 8 rokov vybudoval firmu so súčasným obratom vo výške 37 mil. dolárov. Milý ujo. A zistil som, že mám rád whiskey sour...a aj fajn ľudí! ...Nemám veľmi rád miestne pivo.
Prechádzka nočným mestom nazad na hotel a zaspávanie okolo jednej, aby som si doprial 5 hodín spánku.
Štvrtok
DNES IDEM DOMOV!!
Ráno rýchle pobalenie sa a boj s miestnym jedlom.. čo Vám o tom poviem. Jedlo v Poľsku je tak špecifická téma, že opomenúť ho by bolo, ako pľuť z mosta a netrafiť auto.
Syr – majú veľa mlieka a teda aj syra (syru?!? ..vybabrané skloňovanie), nie som ďaleko od Tatroch (uvidíte na neskoršom obrázku) a uctievajú si tu syrársku tradíciu.
Takže - Idem si dať syr. Vyzerá ako mozzarella... nie je to mozzarella... chutí ako špongiovitá srvátka.. nevydalo.. Suchý bochník.. rozrežem ho a zisťujem, že som zaťal do super presušeného údeného ovčieho syra – mňamka :) V šaláte dostávam byvolej mozzarelly ako napľuté (aj to tak vyzerá).. no a tým tému syr uzavriem.
Ryba. Už počas predošlej návštevy tejto fantastickej krajiny ma postretlo šťastie byť vystavený miestnej kuchyni. Ryba s kôprom? No prečo nie? Kôpor s rybou? Ešte lepšie! A teraz si predstavte, že sa tešíte na toho lososa, čo na Vás ako kus neupraveného sushi zíza z taniera. Zahriznete si s chuťou a zistíte... „Ale veď toto nie je losos! Táto vec má chuť kvalitnejšej nosenej ponožky..“ ok preháňam, ale zjedol som iba jeden kúsok a už som tú chybu neopakoval.
Pečivo – mali ste niekedy slivkový chlieb? Ak nie, skúste.. s tuniakom :D Ale vážne, je to sranda. Pozor! dajú sa nájsť dnu aj kôstky. Ešte predávajú aj ovocný chlieb a tam nájdete už fakt všetko.. Na tejto výprave som sa k pečivu nedostal, nakoľko moja diéta, ale to nevadí.
Michelin? Mal som to potešenie viac razy jesť v reštike ovenčenej daným titulom a rovnaká radosť sa mi prihodila aj tu v Krakove. Dal som si mousse zo šampanského a k tomu dostal kopu titerností.. a to som si objednal iba cheesecake. Ten bol úplne iný ako čokoľvek čo si pod syrovým koláčikom predstavíte. Vyzeralo to ako činka, kde jednu stranu (jedno závažie) tvorila sójová zmrzka a druhú ovocie. Medzi týmito bodmi sa ťahal šulec krému z dajakeho miestneho syra. Veľmi zvláštne, no veľmi dobré! ...a vlastne to bol opäť syr.
Ale späť k štvrtku. Pracoval som od kolegyne z bytu, lebo jej mali dôjsť prerábať (asi kuchyňu?) a samozrejme už počas mojej cesty taxíkom sa vyhovorili (vraj jej toto robia vkuse už pár mesiacov..radosť). Dokončili sme čo bolo treba a tu som.. sedím na zadku na lotnisku a čakám na odledo do krajiny svetlejších zajtrajškov, ktorej vravím domov.
A že tu prestavujú celé letisko, tak vstup doň bol cez úzky koridor, po rozbitom chodníku, pomedzi pletivové ploty kryté plachtou a cez malé zaprášené dvere (vyzeralo to ako cesta niekam, kde prídete o obe obličky).
Let.. pohoda... Inak pristávam a nebol som napomenutý, aby som vypol počítač.. neviem či som to ja kto je nebezpečný, alebo je to hrubé narušenie disciplíny zo strany letušky... hold.. neriešim.
