reklama

Cesta do Číny

Táto séria blogov bude pojednávať o radostiach a starostiach cestovania čínou (ako už názov stihol bodro napovedať)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Čína – deň 0-1 (piatok 21.8.15 – sobota 22.8.15)

Ráno po balení sa celú noc (cez deň som nestíhal lebo - bežný pracovný deň + sťahovanie sa z Ba, pričom mi celý deň po hlave skákala opica) nastúpil včasný budík. Vycestoval som do Ba, kde som sa mal stretať s dievčencami s ktorými som mal šťastie cestovať. Pre zachovanie ich práva na súkromie si ich nazveme Azrael a Jonatán (viď obrázok).

zľava: Azrael, ja, Jonatán
zľava: Azrael, ja, Jonatán 

Ohrievajúc zadnicou sedačku v autobuse, niekde okolo zastávky na Bajkalskej, sa mi rozrindžal telefón. Azrael sa ma pýta, že do kedy mám platné víza – teda do kedy mám vstúpiť do krajiny. Odpovedám, že do oktobra – šípim problém. Baby majú do minulého týždňa. Na ochranu – Azraelovi prišlo čudné už pri preberaní víz, že ten dátum je dajaky priskorý, no tetuša na ambasáde ju uisťovala, že to je ok. Azraelovi však nedalo a pred odletom sa pozrela ešte raz poriadne na net. A beda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je na figu, keď sa snažíte dostať do krajiny bez víz, lebo Vás ani do lietadla nepustia a tak po mojom príchode do Prešporku som v bezmoci sledoval, ako sa dievčence snažia zachrániť situáciu. Samozrejme vysoko-kompetentná osoba na ambasáde na vine nebola. Dievčatá jej predsa dali iba „rezerváciu leteniek, čo nebolo nijako záväzné“ – hoc jej dali už reálne letenky. Baby si to mali ako normálni ľudia začať vybavovať mesiac predom a nie tri mesiace... a podobné „pádne“ argumenty si vypočuli od tej istej osoby – hrach na stenu.

Nebudem ale hádzať všetky tety na ambasáde do jedného vreca – tá čo obslúžila mňa bola super a všetko vybavila rýchlo a správne. Hold dievčice mali smolu a dostali pomoc od osoby s úrovňou zodpovednosti a empatie cvičeného moriaka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pome ďalej – zistili, že je možno ísť do Číny, ak majú letenky do Hong Kongu, kde si vybavia víza. Kúpili letenky (potvrdenie prišlo, letenky nie) a vyrazili sme na letisko v Pešti. Tu boli malé opletačky – opäť s vízami a letenkami do HK a už bolo iba lúčenie sa s Azraelovým priateľom – šoférom.

Let do Dubaja prebiehal hladko – aj preto, lebo sme mali k dispozícii neobmedzený bar na malé shoty.

v Dubaji sú pokrokoví
v Dubaji sú pokrokoví (zdroj: if you know what I mean..)

Tá šťastnejšia časť bola, keď sme prišli na letisko a hľadali miesto na spanie. Celkom fajn sa spí, keď máte vankúšik (OVKU!), deku, štuple do uší a škrabošku na očiach. Chúdence baby...

Obrázok blogu
(zdroj: Ovka)

Ráno sme nasadli do lietadla a kým sme sa bavili, tak sa nám prihovorila milá osoba ľubozvučnou sľovenčinou. Neskôr sme sa dozvedeli, že na lete je ešte jeden slováčisko. Výsledok – príjemný pokec, spoločné fotky a veeeeeeľa alkoholu. (viď foto s malou vzorkou).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
z cesty..
z cesty.. 
Pakistánske Himaláje :)
Pakistánske Himaláje :) 

Po prílete sme riešili, že čo teda s vízami a dostali tranzitné, teda „dostali“. Nedostali do pasu nič, iba museli do dňa (alebo 72 hodín – neviem) opustiť krajinu, čo dali, ale k tomu neskôr. Išli sme si po dohodnutý odvoz a našli sme túto krásnu vykopávku!

Taxi z letiska
Taxi z letiska 

Nočný Peking bol celkom pekný – nebolo vidieť toľko odpadu. Prišli sme na hostel, osprchovali sa, popili kúštik domácej – na zdravie a šli spať. A veru zaslúžene.

Písané v Švajci

Keďže som nepísal blog počas dovolenky a iba som si nechával záchytné body, aby som sa k zážitkom vedel vrátiť, tak sa podelím aj so súčasnou pracovnou cestou v Švajci – primárne s prvým dňom cesty a vlastne aj tomu, čo predchádzalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Víkend – návrat po Číne.. spíte doma zaslúženým spánkom a tu zrazu sa ani nenazdáte a je čas obeda a sedíte vo vlaku do Ba. O moment neskôr v autobuse do Nitry, kde trávite s jednou úžasnou osobou perfektných 24 hodín. Síce sa zasa tak veľa naspať nedá, ale to vôbec neprekáža.

Odporúčania na cestu do Nitry – hotel Golden Hoffer, reštaurácia Paládium (ťažko nájsť, ale stojí za to, za zákusok by som dal michelina), samozrejme hrad (diecézne múzeum, katedrála, veža), staré mesto, park, vláčik a v neposlednom rade kostolík v Dražovciach (zasvätený archanjelovi so sympatickým menom). Áno, je to ten kostolík z 50 korunáčky.

Obrázok blogu
(zdroj: Dražovce™)

V nedeľu návrat, pobalenie sa, zaspávanie o jedenástej večer a vstávanie v pondelok o 3:20 ráno.

4:00 - cesta na letisko, kde som v polospánku lúskal nádielku mailov. Nástup do lietadla a čakanie na odlet... čakanie... čakanie.. no a po dvoch hodinách aj odlet do Zürichu. Dôvod – mali sme nefunkčnú kontrolku v cock-pite a tak nám to museli skontrolovať a odobriť odlet.

Prileteli sme v čase odchodu môjho letu č.2 a tak som musel opäť čakať. Bralo ma riadne na spanie, ale nechcel som zaspať na odlet, tak som sa zamestnal pozeraním sa na všetky tie prehnané ceny, čo si vedia popýtať za hodinky tuto v kraji hodinárov. Dosť kontrast v porovnaní podmienok v ktorých som bol pár dní dozadu, tam si miestni cenili každý juan.

Odlet do Ženevy. Prílet v čase, kedy už som mal byť v Lasanne na tréningu. Vláčik a meškanie.. Vstávať o 3:20, aby som meškal na tréning o jednej... hodinu a pól neskoro.. keby vtedy vyrazím autom, tak by som to stíhal cca na rovnako ako teraz lietadlami.. radosť.

Počas prestávky som sa zacheckinnoval a na izbe zisťujem, že smotanu, čo som si niesol v sáčku (lebo tuk = energia –> lebo moja diéta) sa mi roztrhla a sáčik sa rozhodol byť solidárny a natrhol sa tiež. Sveter vyzeral ako keby zažil bukake, košele detto a kufor ... uvidím čo s ním ešte bude.

Tréning skončil pred šiestou a išiel som pratať tú spúšť. Veru, susedia museli mať radosť z malebnosti slovenských vulgarizmov. Najhoršie je na tom sveter. Hustý úplet. Myslel som si, že mi po prepraní do rána vyschne – mýlil som sa. Ráno som ho nestihol dostatočne vyfénovať, takže večer už smrdel ako čerstvo natrávený.

Jo a aby som nezabudol. Hygienu si nosím v tom litrovom sáčku z letiska (často lietam, tak nebudem nosiť sáčik v hygienickej taštičke), no a mal som tam aj fľaštičku s čajovníkovým olejom. Áno, našiel som ju komplet rozliatu, takže hoc to bolo vzduchotesne zatvorené, tak všetko dnu plávalo v oleji.. zadarilo sa..

Po utorňajšom tréningu sme mali večeru a musím uznať – fakt má táto firma šťastie na super ľudí :)
Okrem toho nasledovali všetky tie nudné veci ako balenie sa, v stredu dokončenie tréningu a tak.. proste nuda, všetko zaujímavé sa stalo v pondelok. Teraz už iba píšem výlevy duše pozerajúc sa z vláčiku na Ženevské jazero a alpy v pozadí.

pred odletom
pred odletom 

Nedá mi – ešte k letu: Pekne prázdne lietadlo, tak si vravím, že to bude príjemný let. Aha! Letíme maličkým Fokkerom 70 a ten pilot stúpa 30° uhlom a v náraze vetra aj viac.. strach v očiach – mojich!

Keď to už vyrovnáme, tak vyťahujem počítač a riešim ešte stále stojace maily. V momente keď sa odhrnie záves business triedy, tak to v osobe za mnou podvedome vyvolá radosť z jedla a uvoľní sa mu riadny kus miesta v čreve. Taký smrad, ako keby tchora roztrhlo. Je to riadne kultúrny jedinec krajiny Hitlerovej a tak sa aj správa. Píjem si spokojne vodu a on si grgne zvukom, čo sa ponáša tak veľmi na grcanie, že aj voda mi v krku zastala a nevedela sa rozhodnúť, akým smerom putovať. Ešte, že po príchode som už smeroval spokojne domov.

Michal Paulov

Michal Paulov

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

jeden z Vás Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu