Cesta do Číny 4

Autor: Michal Paulov | 19.10.2015 o 13:32 | (upravené 20.10.2015 o 9:06) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  617x

Čína – deň 4-5 (štvrtok 27.8.15 – piatok 28.8.15) Blízke stretnutie s Terakotovou armádou, jedlom, čínskym islamom a tými ďalšími vecami..

Deň šiesty - štvrtok

Dnes idem na Terakotovú armádu (juch!). Idem.. teda, vezie ma opäť v malom autobuse šofér cez mesto. Doslova cez mesto. Napríklad:

  • Máme červenú, pred nami zo dve autá, avšak cez chodník sa dá ísť! Tak si to vyšupuje minibusom na chodník a ľudí stojacich pred prechodom rozoženie klaksónom (odzadu! Predstavte si ako stojíte na prechode a zrazu trúbenie od chrbta a tam minibus) a vstúpi na prechod, pokračujúc vpravo, za križovatkou.
  • Cesta je plná, no pruh pre cyklistov nie... niet o čom, našupuje to pekne do toho pruhu a tvári sa ako prerastený bicykel.

V aute ideme okolo ohromnej elektrárne, ktorá je iba kúsok od obytných vežiakov. Vlastne, je nimi napoly obkolesená. Pýtam sa sprievodkyne, dúfajúc v pozitívnu odpoveď, či je to atomka. Ona vyvalí oči a vraví, že „nie nie, to by bolo veľa znečistenia“ smejúc sa.. dodáva: „to je uhoľná“. V hlave mi ide iba dlhá smršť nadávok a uvedomenie, že miestna vláda vie veľmi dobre klamať ľuďom.

Prichádzame k pavilónom terakotovej armády. Prvý navštevujeme ten najplnší. Tisíce hlinených postáv tu strážia vladára po smrti. Každý je jedinečný (a niektorí aj divní), každý mal zbraň, alebo aspoň koňa. Každý bol farbami namaľovaný, šialenosť!

Druhý pavilón je menší, avšak tu ma zarazí iná vec. Má rovnú strechu! Dobrých 150x150 metrov rovnej strechy bez jedinej podpery v strede. Paráda, a nie a nie padnúť. No a tretí pavilón je maličký.. vraj je aj štvrtý, len ten sme nenavštívili.

Pokračujeme prehliadku hrobkou toho panovníka, čo zjednotil Čínu. Najstručnejší opis je: „Je to kopec“. Obšírnejší by bol, že je to 46m vysoký kopec na planine, komplet obrastený burinou. Zaberá dva kilometre štvorcové a vnútri sú poklady a pasce hodné skutočne hustej mohyly. Dokonca by mali byť dnu aj dve rieky (hoc podľa wikipedie ich bolo až sto) z ortuti. Nie je to prístupné verejnosti a aj miestni vedci sa dnu dostali iba sondou cez navŕtanú dieru.

K magornatosti toho vladára. Zjednotil Čínu (porazil ostatné štáty), začal stavať veľký Čínsky múr (stavbu na ktorej v najlepšom pracovala pätina obyvateľstva – hoc nie všetci priamo, no zásobovať to bolo treba), dal si postaviť armádu, aby ho strážila po smrti a desila ďalšie generácie, no a posledným bodom je tá hrobka. Údajne ju stavalo 700 tisíc ľudí, remeselníkov, umelcov. Tí vedeli všetky tajomstvá od pascí, až po výrobu unikátnej výzdoby, no a aby sa nikdy nik k tomuto bohatstvu nedostal, tak si tie tajomstvá mali zobrať so sebou a všetkých dal pochovať (zaživa) do svojej hrobky. Asi si dačo potreboval kompenzovať..

Ako perlička – dal zaživa pochovať kopu vzdelancov, spáliť knihy a hľadal elixír nesmrteľnosti – neúspešne. Jeden z týchto elixírov pozostával práve z ortuti a tá ho zabila.

Cestujeme z tohto šialeného miesta a cez okno vidím auto s nacistickou orlicou a svastikou? To ďalšie s nápisom „Umbrela corporation“ a znakom z hry mi príde normálnejšie...

Na večeru som sa rozhodol pre miestnu kuchyňu. Xian je známy pre svoje rezance a taštičky, takže dnes to sú rezance. Na odporúčanie z hostelu sa vyberám do reštiky, kde preklady jedál z čínštiny znejú skutočne neodolateľne. Vyberám si „smell of urine dry noodles“.. mäso chutí smiešne. Záchodová exkurzia nasledovala do 20 minút. Aspoň, že to celé jedlo stálo toľko ako pivo na hostely :)

A vlastne predtým som ešte stihol pobehať hradby okolo mesta.. no bolo to super! Veď posúďte.

Prdlo pred spaním vydal 3x zvuk veľmi sa ponášajúci erdžaniu.... a samozrejme zasa riadne nahlas prdel.

Deň siedmy – piatok

Zobudím sa a on chrápe!! Stále a veľa moc nahlas.. krásne to ráno.. a ešte sa mi podarilo po opakovanom reštarte telefónu aktivovať VPN (doteraz mi nešlo a už som nemal mať fb ani gmail). TAKŽE JE SPOJENIE S DOMOVINOU!! :)

Okrajovo – očakával som posilnenie, ale kupovať akcie v deň keď posilnia o 8% nie je naj deal... no čo, buy and hold hádam odpustí po pár mesiacoch.

Dnes som sa dohodol, že s jednou brazilko-japonko-američanko-nemko-taliankou (vyzerajúcou najviac japonsky) pôjdem do mesta na pamiatky. Cestou sme zbadali auto rozprašujúce pesticídy na stromy pri ceste – keď tade kráčali húfy ľudí do práce.. ohľaduplnosť ako sa patrí..

Pred veľkou husou pagodou je niečo čo nazývajú „podzemný palác“ ja mám na to krajší názov – anglický a to „rip off“. Vstup vyzerá pekne- veľká zlatá socha Budhu. No za ním sa nachádza tunel zvažujúci sa miernym sklonom do potemnenej uličky so sochami vychádzajúcimi zo steny.

Prvý dojem – toto isto nie je staré. Toto musí byť dajaký opustený bunker, alebo servisná chodba k metru.  Sochy na stenách sú ako zo sadry – lacné. Dá sa ísť vľavo a vpravo. Prve ideme vľavo. Inak smrdí tu všade riadna dávka plesne, vetranie tu nepoznajú..

Idúc uličkou nachádzame šípku v tvare.. však vidíte nižšie. Je tam tetuška čo vyberá vstupné a hambaté obrázky. Podľa výšky vstupného usudzujeme, že nepredáva služby, ale iba ponúka hodinový hotel. Ideme ďalej. Je tu zrkadlové bludisko so zhasnutými svetlami. Svietiac mobilom si razím cestu skrz, kým za jednou zákrutou nenájdem položené prekvapenie.. Niekto si chcel pri robením veľkej potreby pozerať na seba asi zo všetkých uhlov.. otáčam to a pokračujem uličkou ďalej.

Opäť miestnosť a tam veľmi lacné sochy, čo ani tematicky nepatria do Číny. Na konci tej dlhej chodby sa nachádzajú tri sochy Budhu s gýčovým osvetlením. Zlé! V tomto čase nás už kmári riadne všadeprítomná zatuchnutosť plesne podobná sprchám na Atriákoch v Mlynskej.

Pokračujeme pre tú haluz na druhú stranu (doprava) od vchodu. Tu za otvorenými mrežami je na podstavci polovica tela Santu so saxofónom – nevstupujem. Idem ďalej. V diaľke to vyzerá, že tam vo vitrínke ležiaci chlap. Skutočne tam je, no našťastie je to iba socha. Pred ním sa však modlí budhistický mních – nechápem ako zvláda miestny vzduch.

V tej tme všetko vyzerá desivo a tak sa celkom tešíme na čerstvý vzduch. A aby som nezabudol - boli sme tam až na tie dve čudá celý čas sami!

Cestou k pagode sú naokolo sochy a čo ma zaujme najsamväčšmi – muž maľujúci na zem čínske znaky vodou a velikánskym štetcom – vodná kaligrafia.

Samotná pagoda je veľmi pekná a okolo nej sú miesta kde môžu domáci uctievať rôznych bôžikov – najväčšej popularite sa teší bôžik bohatstva. V chrámoch naokolo sú však aj vyobrazenia čínskeho zverokruhu, alebo z dreva vyrezaná životná cesta Budhu.

Bol veľký dav, idem het. Teda ešte k väčšiemu, majú tu totiž spievajúcu fontánu (dačo ako Košice, iba vo väčšom). Tá je však nuda, tak sa ide ďalej. Na mape vidím miesto, čo vyzerá zaujímavo a tak vyrážam tým smerom. Oplatilo sa.

Cestou fotím sériu spiacich Číňanov a na mieste žasnem pri rekonštrukcií brány do chrámu (z oboch už boli iba ruiny, tak postavali repliku brány). Je ohromná, šialene veľká. Šieste storočie nášho letopočtu a je to priam bláznivé. No a po tejto silnej impresii nastúpil iný pocit.. boľavé hrdlo a nosné mandle, musel som už dať rúšku.

Zamierili sme do mešity. Tá bola pecková!!! Krásny megamix arabských geometrických línií a čínskej tradície inšpirovanej prírodou. Nádherné stavby, ktoré síce nepatrili do mojej zažitej predstavy islamu, no to ani miestni veriaci. A využil som tu španielčinu – spýtal som sa miestneho chlapca sprevádzajúceho španielsky pár, že ktorým smerom je Mekka. Aj tak si myslím, že smer je iba približný a netriafajú o niekoľko tisíc kilometrov..

Po cestách mestom nasledovala večera a dnes som si povedal, že skúsim druhú špecialitu – taštičky (dumplings). Boli hovädzie, čerstvé, dobré. K tomu pivko, čo chutilo ako Budvar (ten náš, od bratkov zo západu). Dávam tomu 4.5 živočíšnych uhlí z piatich.

Ešte po večeri sa mi žiadalo ovocie a tak som si ho bol kúpiť na roh do uličky. Nik ho nestrážil, tak som si natrhal do sáčku banán a našiel pekné pomaranče. Len nebolo komu zaplatiť. Tak som oslovil prisediaceho chlapca na rohu uličky, ten oslovil dvoch chlapcov obďaleč. Z nich jeden prešiel nazad k uličke a drgol chlapa, čo na opačnom rohu hral so starčekom tú miestnu stolnú hru. Mám ovocie! :)

Na izbe som zistil, že Prdlo má iba jedny šaty. On v nich aj spí!! Keď som odchádzal bol na izbe, keď som sa vrátil, tiež tam bol.. nepracuje, iba celý deň internetuje a prdí.. čudný zjav.

ZAJTRA PRÍDU BABY!!! :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?