Cesta do Číny 9 - Záver

Autor: Michal Paulov | 29.11.2015 o 13:33 | Karma článku: 3,96 | Prečítané:  397x

O poslednom dni v Číne, pandách, kráčaní, čase, slastiach cestovania a obchode s falošným tovarom.. a samozrejme aj o pivku

Čína – deň 19-20/21 (streda 9.9.15 – štvrtok 10.9.15 – piatok 11.9.15)

Deň devätnásty - streda

Dnešok prebehol rýchlo. Koniec, ideme na štvrtok..

Tsss, kdeže, tak ľahké to pre teba neurobím milý čitateľ..

Za zory sme sa úfali pobrať smer staro-mästo. Kým v Pekingu je hoc aj v business štvrtiach stále cítiť chudobu, tu v starom meste to (na Čínske pomery) až tak do očí nebilo. Hoc stále sa chytíte za hlavu, keď pozeráte na rozbitú budovu, kde sa isto tisne celá rodina a v pozadí sa týči druhá najvyššia budova sveta. Kontrast, prerozdelenie bohatstva, pošetilosť, prečo?, ... je to hodné zamyslenia, ale ak si uvedomíte ohromnosť miestneho trhu, tak je to aspoň čiastočne pochopiteľné..

Hiposteri nie sú iba trend Berlína a Prešporku, aj tu majú svoju hip štvrť. Migaj ho nazrieť! Pekné dizajny a útulné kaviarničky (s premrštenými cenami, pretože inak by praskali vo švikoch) a spracovanie pri ktorej ste okamžite ochotný oželieť nápis „made in china“.

Že sme mali ešte chvíľu voľno a naliehal som neprestaj, tak sme s devami zamierili do zoo! Ak našinec nerozumie radosti, tak pochopí, keď spomeniem živé pandy!! Či už červené (a veľa) alebo párik roztopašne nemotorných spáčov čierno-bieleho vzoru. Ale táto zóó nie sú iba pandy, ale napríklad aj originál čierna labuť, medveďkovia, rocket-raccoon a vtáčiky a všetky tie ďalšie úbohé zvieratka žijúce sledujúc Číňanov z bezpečia sklenenej klietky.

Cesta metrorm. Možno som to už spomínal, ale aj keby hej, tak sa oplatí zopakovať: Teta čaká pred výťahom s kočíkom. Plebs vôkol urobil pre ňu koridor. Dav však zhypnotizuje otvorenie dverí a tlačia sa dnu ako zombíci do miestnosti kde sa skrývate v nočných morách. Ostych ide bokom.

S Jonatánom chceme ísť na nočný trh – okoštovať ako chutí smažená chrobač. Nevydalo, zatvorili ho.. zakázané mesto, toto, niekto ma chce nahnevať.. No nič, aspoň sa môžem baliť. Teda – najskôr pivko :) a potom nasleduje na dajaku dobu moja posledná noc v Číne.

Deň dvadsiaty a dvadsiaty prvý – štvrtok & piatok

  • „Do you wanna watch“ (chlap ponúka hodinky)
  • „Yes I wanna watch“ Odpovedá Jonatán a smejúc sa odchádza (pre neznalých angličtiny a tých pomalších „watch“ znamená „hodinky“ ako aj „pozerať sa“)

Takto sme si zamierili kupovať suveníry na ten podzemný trh. Samozrejme keď sa Vám snažia miestni dačo predať tak ste vždy beautiful a handsome. No a ak si to kúpite, tak ešte raz tak veľmi!

Vychádzame na povrch a praží nás tak ako keby sme mali domov aj opálený dôjsť. Hľadáme tieň a pivo. Sme v business štvrti. Tu je veľmi ťažké zohnať pivec. Ale nachádzame miesto kde sa nám to podarí! A v tieni popri hlavnom ťahu medzi vežiakmi sŕkame užívajúc si teplúčko.

Ideme do obr-obchoďáku na obed – sú už štyri poobede. Konečne si dávam kung-pao, na posledný deň dovolenky v Číne.. to aby sa nepovedalo.

Ideme opäť k rieke, avšak teraz zo strany mrakodrapov sledujeme západ slnka ponad koloniálne budovy. Popri tom sa vyprávam s odvážnym a sčítaným človekom (obe vlastnosti - tá istá osoba). Pán čo si otvorene dovolí kritizovať vládu, čo bol obchodne aj v štátoch, avšak pôsobiaci stále ako z jednoduchých pomerov, nijak buržoázne. Má to tu ťažké..

Ideme na hostel. Metrá sú najplnšie.. asi si nás miestni nechcú pustiť. Na hotely sa lúčime (ako inak, posledným pivkom). Posledné selfie a ide sa. Nabalený sa tlačím stojac v metre a keďže chcem ísť MAGLEV-om, tak musím vystúpiť na jednej zastávke, odkiaľ vyráža. Samozrejme, že vystupujem o jednu neskôr a musím sa vracať :-/

Idem si kúpiť lístok. Je pekné pamätať si ceny.. ale ja a pamäť. Mal som odložených xy yuanov a bolo treba presne o desať viac. Všade po vreckách hľadám aj posledný možný cent, aby som si kúpil lístok – kartu neberú. Zbavujem sa aj úplne posledného centíku (alebo ako nazvete zlomok yuanu). Ale som dnu. 300km/h a náklony popri diaľnici v takých uhloch, že sa cítite ako na kolotoči. Áno išiel som tak rýchlo vo vlaku aj predtým, len ten nelietal, tak ticho! A aby som nezabudol – POLETÍM s A380!!!

Organizácia na letisku je veľmi čínska. Urobia sa linajky ľudí, čakajúcich na security scan. No v momente ako sa otvorí nová brána na kontrolu, tak sa všetci razom tlačia ako ho**á lievikom (krajšie nazvanie si skutočne za toto správanie nezaslúžili).

V tomto marazme je dosť nešťastne vyzerajúci človek, čo sa potrebuje zjavne rýchlo predrať dopredu (je to Číňan). Pýta sa predo mnou stojaceho miestneho dačo. Odkázaný je na bezpečnostného zriadenca stojaceho opodiaľ, čo je evidentne človek nie-na svojom mieste. Ten ho pošle nazad na kontroly. Pýtam sa toho zúfalého človeka, či potrebuje rýchlo odletieť – že hej, tak mu ponúkam, že ho pustím pred seba. Ten hňup predo mnou keď to vidí, evidentne sa mu to nepáči, tak ho pošle predbehnúť sa až dopredu. Nie on ho nepustí pred seba, on ho pošle pred niekoho iného (ešte viac dopredšie), veď teraz sa ho to už netýka (veľmi čínsky prístup).

Som v lietadle. Na „manage my booking“ som si objednal košér jedlo. Doniesli mi balíček, ktorý som si musel odbaliť – rozumej roztrhnúť alobal okolo krabičiek s jedlom. Potom to odniesli zohriať, aby som si bol istý, že s ním nik nemanipuloval. Milé :)

Sedím vedľa veľmi milého araba a jeho dcéry. On však neprestaj kašle a hrozne! Vravím si, že ak neochoriem, tak som ešte stále super. No a až po pristátí som sa dozvedel, že v tomto mega-lietadle som mohol mať wifi zdarma. Čo už.

Takže - pristáli sme - Dubaj. Dajake dievčice si robia selfíčko... jasné že im urobím fotobomb! V autobuse z lietadla kruto smrdí taký človek neznalý hygieny v „Ahmani“ tričku. Kks, ak by bol daked kasting na záchod, tak tento chlap by porazil všetkých. Smrdí ako chodiaci vzorkovník hnoja. No a aby o ňom nebolo málo, tak ma tento zvaj okašlal – lebo si nedávajú pri kašli ruku pred ústa.. 13 hodín od vyrazenia a toto.. no nič, ľudia sú rozni.

Opäť raz čakám, aby som nastúpil do lietadla a nechal sa unášať smer domovina. Počas čakania zazrem v diaľke Burdž Khalífa, takže prvé dve najvyššie budovy som dal za 24 hodín :) 

Za tri-štyri hodky cesta do Budapešti. .. prichádzam.. Nie som schopný už obsedieť. Dva lety 11. Septembra už mám za sebou. Aby som však nebol friško preč, tak čakám cez pol hodinu na batožinu. Príde mi to ako večnosť, keďže neviem ako rýchlo sa dostanem na student-agency linku do Ba a ani neviem odkiaľ jazdí.

Musím pochváliť tety na informáciách na letisku – sú úžasné a dobre poradia. Tie na letisku. Tie na autobusovej stanici sú zlé harpye! – nemýľte si to.

Uvedomujem si, že ešte nie som ani na ceste do Ba a už cestujem viac ako 24 hodín.. juch.

Dorazím do Ba a takto smradlavého, špinavého, rozbitého, zgniaveného s otlakmi na zadku, ma čaká vysmiata priateľka :) Hoďku sa prechádzame mestom – smerom k hlavnej stanici (avšak so zastávkami). Beriem vlak domov a k dverám bytu u rodičov prichádzam za 29 hodín a 31 minút odkedy som dal „pá pá“ dievčatám v Pekingu.

21 dní, 523 633 krokov = 337.6km len pešo.

Nič to.. Som doma :)

KONIEC

 

 


Ps.: Provokačne posielam dajake to foto zo Švajcu, lebo je tu pekne! Ak sa práve nemračí.. plus aj sňah chvíľku bol :)


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?