Sviatočný blog

Autor: Michal Paulov | 2.1.2016 o 10:06 | (upravené 15.2.2016 o 12:35) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

Vianočne nevianočná téma, tento raz formou príbehu o hľadaní sa a ťažkých rozhodnutiach v životoch každého z nás

Tento príspevok mohol byť o veľa veciach. Napríklad o zamysleniach nad hodnotami a cieľmi, v metropole Malopolska, sediac nahý na posteli v hotelovej izbe s prekrásnou dievčinou spiacou pri mne. O cestovaní od A po Z, o brieždení pri pohľade na po-Silvestrovskú krajinku posiatu miliardami trblietok čerstvého sňähu a zamrznutej sriene, alebo o detskej radosti neteriek z možnosti roztrhnúť obaľovací papier na vianočnom darčeku.

Ale nie, tento blog bude iný. Bude úvahou, reflexiou a dernierou príbehu, čo sa kľudne mohol začať rozvíjať už dávno, a ktorého posledné dejstvo by sa bolo odohralo pred Vianocami. Predom upozorňujem, že akákoľvek podobnosť s realitou je skutočne iba náhodná a ide skôr o impresie autora.

Vianočný príbeh

Keď sa Matuško prisťahoval do nového mesta, nepoznal nikoho. 25 tisíc obyvateľov a on bol iba ďalším číslom. Na základnej škole plný očakávania vstúpil do svojej novej triedy, aby s tými novými tvárami cestoval ďalej svetom. Pomedzi prvými deťmi spoznal aj svojho najlepšieho kamaráta. Super chlapec ten kamarát. Robil podobnú nezbedu a nebýval ani veľmi ďaleko.

Postupom času, však Matuško zisťoval, že tento kamarát sa snaží získať pozornosť, aj za cenu, aby bol za šaša. Nie vždy, ale občas áno.

Ako prechádzali z najnižších ročníkov stále vyššie, prišiel čas opustiť detskú bezstarostnosť a pomaly si formovať názory. Matuškov kamarát nenachádzal žiadne, čo by mu vedeli dlhodobo zapadnúť do chápania sveta – raz sa snažil byť rapper (neponosovať sa – aj Vy ste chceli ak ste boli ten ročník), inokedy cowboy, inokedy iné.. proste to, na čom sa mu myseľ umanula.

Matuško to síce nechápal, no stále predsa boli kamaráti, takže ho podržal a dni za dňami plynuli.

Matuško si nepamätá ani kedy to presne nastalo, no od istej chvíle sa už nedokázali pohodnúť tak ako kedysi. Zlomový moment nastal, keď kamarát na Matuška prezradil niečo súkromné pred celou triedou, aby ho zosmiešnil a na pár sekúnd bol hrdinom.

Matuško sa postupne upnul k počítačovým hrám a dni mu opäť bežali jeden za druhým. Bavili sa stále s kamarátom, no už nie tak ako predtým.

Ako sa všetci spolužiaci začali hrávať počítačové hry a chodiť do herní, tak Matuško získal nových kamarátov. Isto ich mal aj jeho naj kamarát. Prišiel koniec základnej školy.

Počas strednej Matuško dochádzal do iného mesta ako jeho kamarát a tak neboli v kontakte. Teda iba v občasnom. Matuškovmu kamarátovi sa rozviedli rodičia, on ostal s otcom. Matuško tušil, že on nie je pre kamaráta vzorom a preto tak menil kabáty na základnej, avšak osudu nerozkážeš. S otcom sa kamarát presťahoval na predmestie, kam Matuško v živote ani nezavítal.

Roky bežali a sporadické stretnutia tiež. Matuško šiel na výšku. Kamarát začal pracovať. Kamarátovi sa síce neplánovane, ale predsa, pošťastilo založiť si rodinu. Život mal však stále ťažký, keďže prácou mu boli elektrikárske, a iné fušky, a skromný živnostenský príjem.

Matuško sa dopočul, že s rodinkou žijú pospolu aj s otcom kamaráta na predmestí. Taktiež, že kamarát nachádzal nezriedka pokoj v alkohole. Či to bola pravda, kto vie, boli príliš blízko a príliš zároveň ďaleko, aby sa stretali. Roky plynuli a Matuško odišiel aj z mesta kam sa ešte niekoľko rokov nazad prisťahoval.

Matuško dokončil výšku. Jeho kamarát mal certifikácie, na ktorých pristál už skoro po škole. Matuškovi stroskotal dlhoročný vzťah, to isté však aj kamarátovi. Nedozvedel sa to priamo od neho, iba raz zbadal jeho (už)bývalú družku s dieťatkom a druhým mužom.

Matuško o kamarátovi dlho nepočul. Opäť deň nahrádzal ten predchádzajúci a každý sa preplietal svojim osudom hľadajúc to svoje šťastie. Chlapci sa poznali už dve tretiny svojich životov a vzájomný kontakt už prakticky neexistoval.

Matuškovi najlepšieho kamaráta nahradil už veľmi dávno iný človek a isto to bolo rovnaké aj u jeho kamaráta z detstva. Ten Matuškov ostal v pôvodnom meste a mal ešte zopár kontaktov. V deň Vianoc sa spolu stretli a oznámil mu, že podľa toho, čo sa povráva v meste, mu najlepší kamarát z detstva odišiel.

Pár dní pred Vianocami, keď prišiel čas prehodnocovať a Matuškov kamarát našiel v sebe silu skoncovať so všetkým.

Keď Matuška opustil šok a slzy, tak si v duchu povedal: „Dúfam, že si našiel pokoj, ktorý si celý ten čas hľadal.“

Zbohom kamarát.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?