Pracovný Amsterdam

Autor: Michal Paulov | 20.6.2016 o 10:58 | (upravené 20.6.2016 o 11:35) Karma článku: 2,84 | Prečítané:  680x

Keď bývate na letiskovom hotely, tak sa nič zaujímavé udiať nemôže, hľavne, ak máte celý deň meetingy. Ak Ťa tento pútavý úvod neodradil, tak sa o to pokúsim zvyškom blogu ;)

Utorok

Idem cestovať, zasa. K tomu prislúcha samozrejme patrí istý hlúčik činností. Nákup, balenie a zanechanie blízkych na mieste z ktorého odchádzate. Zvažoval som, pre koho to je horšie. Či pre osobu, ktorá ostáva a na miestach, kde som mal byť ja a je razom prázdno, alebo pre mňa, keď celý svet je cudzí. Ťažko sa to posudzuje, no vyšlo mi, že krátkodobo je ľahšie nosiť prázdne miesto v zahraničí (pretože situácia človeka núti prispôsobovať sa aj iným zmenám), no dlhodobo je ľahšie byť v domácom prostredí, kde je zázemie (napríklad halušky, vlastný vankúš a taká tá zloba čo ostane na okne po daždi a dá sa na ňu kresliť smajlík).

No než som odišiel, tak som bol ešte u nás v kancelárii, kde som sa musel rozlúčiť aj s kolegami a pripraviť prekvápko pre kolegynku na dovolenke.. verím, že ak toto čítaš, tak sa usmievaš :) ....a vymýšľaš nezbedu na mňa..

Na obed už sa trmácam s kolegom na letisko a rovno sa teleportujem do AMS, kde nechápeme z množstva Tesla modelov S, čo tu šoférujú taxikári. Je ich prosto neúrekom (tých áut).. V hotely sa stretáme s delegáciou z US&A a hor sa na trio homo prechádzku mestom s konečným cieľom v Red Light District-e (RLD). Tento raz sa pošťastili fakt pekné dievčatá. Uzavreli sme to zamýšľaním sa, čo asi robili medzi sériami, než boli chytré telefóny.. možno čítali.. to by bolo oveľa viac sexi (ak by to bola kniha a nie Nový čas).

Ono RLD je magické miesto – príklad: Ideme mestom a babička, čo je už za 80tkou sa nás pýta na smer k nemu, lebo tam chce stiahnuť manžela (obdobný historický kúsok), aby sa popozeral na roztopašnosť dnešných dievčeniec. Kiež by aj na mňa myslela moja manželka takto, keď budem už len pár rokov od Valhally. Ďalší prípad – rodičia s kočíkom sa prechádzajú (alebo ďalší s ratolesťami schopnými cupitať osvä) okolo ako by boli v parku. Tí mrňavci v kočíkoch sa isto nevedia vynadívať na toľkú ponuku jedla v pútavom balení.. poznám ten pocit, ako keď otvorím chladničku u rodičov...

Späť ideme vlakom na letisko.. meškal. Ideme na shuttle bus na hotel.. odišiel skôr – nám pred očami. Ďalší má ísť o pol hodinu, ide o dvadsať minút.. pre istotu dva.. rozpis je síce pekný, ale je aktuálny ako konzultačné hodiny niektorých vyučujúcich na našich univerzitách.

A veselé koláče sú ripoff – ak sa pýtate ako viem, kamarát skúšal..
6€ a nič mu nebolo...

Streda

Vstávanie bolo zaťažko, ledva som prišiel na meeting, na ktorý nakoniec meškám. Všetko však ide dobre (prejedám sa počas prestávok). Večer máme program – ideme na loďku po kanáloch Amsterdamu. Vezieme sa taxíkom vystupujeme pri sprievodkyni. Za chvíľku sa pristavuje loď. Čakáme pri móle, ku ktorému sa ide okolo stromčeku, pod ktorým je riadne naložené havkom. 14 ľudí okolo h0vna.. poetické.. No zisťujeme, že teta nie je naša sprievodkyňa a loď tiež nie je naša, pretože ona zasa čaká na meškajúcu skupinku ľudí. Tí prichádzajú, vyrážajú vstriec kanálom.. no a nám obsluha neprichádza.. po 40 minút nad tou nepeknou radosťou to balíme a ideme na večeru.

Trošku zarážajúce bolo, že ešte o štvrť na jedenásť večer som vonku pobiehal so slnečnými okuliarmi, ktoré ešte slúžili svojmu účelu.. No stále lepšie ako miesta kde slnko ani nezapadne..

Štvrtok

Dnes sme zasa meetingovali, ale ako highlight – dostali sme sa na loďku!!! J

A aby som nezabudol – lebo som si spomenul.. nekýchajte ak papáte hrudkový tvaroh.. je to ako keby všetko okolo Vás zasnežilo.. toho tvarohu bolo všade a nemálo...

Späť k loďke. Super!! Pekné výhľady, pivo, šampus a pizza.. Končíme tesne pred nástupom ech letnej smršte a ideme na hotel. Keďže už je neskoro a ja som vstával o šiestej, aby som ráno navštívil posilku, tak sa porúčam do perín.

Piatok

Meetingy boli iba do obeda a potom sa táto perepúť rozišla všetkými smermi ako lentilky padajúce na dlážku. Ja som sa pridal k hlúčiku ľudí, čo sa vybrali do starého mesta, aby som ešte na chvíľu nasával atmosféru večne rušného mesta kanálov.

No už si vyčerpanie začalo vyberať svoju daň a nedá sa povedať že by mi bolo do skoku. Tak som vymenil mesto za pohodlie hotela. Hodinka na posteli a hor sa do sauny. Po tej som bol ako vymenený, čo ma s pribúdajúcimi hodinami netešilo. Ešte o jedenástej som sa našiel zízajúc do knížky nevediac zaspať. Ale neskôr sa predsa podarilo..

Sobota

Letisko a čakanie na nástup, kedy sa zamýšľam nad tým, že prečo sa ľudia o seba nestarajú? Každý človek má predsa najobľúbenejšiu osobu iba jednu – seba. Tak prečo sú tu obézni ľudia, čo tlačia hlúposti, namiesto toho, aby mali šalát a troška cvičili. Iba z nich ovísajú knedle tuku na rukách a v lepšom prípade nemajú ich ruky tvar (iba tie z pod šiat ukazujú). Viem, starať sa o seba chce vôľu a čas, ale čo je to čo ju berie? Roztržitosť? Deprioritizácia v dôsledku spoločenského tlaku na iné témy? Zamyslenie je pretrhnuté otvorením gate-u.

V lietadle si za mňa sadol satan. Mal iba niečo okolo jedného roka, vedel povedať iba „MAMA!!!!“ ale čertilo ho neskutočne – aspoň som mal zadarmo masážne sedadlo, ako mi doň kopal..

Po prílete studená sprcha, pokračovanie – let do MN, mešká. Ako to zhrnula moja priateľka – aspoň sa mi nestratí batožina :) To je presne ten prístup, čo tieto „radosti“ pomáha prekonať.

Ako čakám a píšem blog, tak sa okolo prechádzajú policajti, jeden má ručný samopal. Opäť raz zamyslenie –> 30 nábojov, to by mohol povraždiť dosť ľudí tak, aby sa všetky ich myšlienky a sny z tohto sveta vyparili. Ak by sa rozhodol zbaviť sa párov, rodín.. no a toto sa deje bežne vo vojne.. celé zle!

Dosť bolo neradosti, nemajú tu fontánky (na pitie) a nútia ľudí kupovať si vody, čo je na figu, keďže svoju fľašku som stratil (pretože som šikovný). Ostáva mi dúfať, že to bude jediná vec, ktorá sa stratila počas tohto výletu.

Keď už sa dostanem do lietadla (medzi poslednými), tak sa mi podarí posadiť sa hneď za economy plus triedu. Tu som sa pichol na online čekyňe, aby som vychádzal z lietadla medzi prvými. Nenapadlo ma však, že tí z pluska majú viac miesta na nohy a aj preto si môžu stoličky sklopiť nižšie ako bežný economy. Dôsledok bol ten, že keď sa mi človek sediaci predo mnou oprel do sedadla, tak som mal jeho sedadlo v tvári a mal veľký problém vôbec si otvoriť stolček.. neradostne riešené.

Taktiež sa mi pošťastilo byť obkolesený drobcami, čo si radostne spievali počas pristávania... teda ak za spev považujete krik na plné hrdlo lebo im (a potom aj nám) bubienky išlo rozdrapiť..

Ale nebudem predsa negatívny :) videl som počas letu ako Škótske ostrovy, tak aj Grónsko.. Veľmi pekné! A taktiež som sa dostal bez ďalšieho prestupu do MSP, čo tiež nie je na škodu. Tam dobré veci končia..

Kto to kedy videl, že na medzikontinentálnych letoch nedajú ani alkohol zdarma a na výber má človek 4 filmy? Viem som rozmaznaný, avšak keď si predstavíte čo by mohlo byť náramkov priateľstva za cenu tej letenky, tak moje slová už tak na ľahkú váhu brať nebudete..

Ale už som tu a o Štátoch napíšem v ďalšom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?