Cestou z Minneapolisu a kúštik Pohody

Autor: Michal Paulov | 24.7.2016 o 11:36 | (upravené 24.7.2016 o 13:15) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  370x

Tento blog nebude mojim diárom, bude skôr pohľadom a reflexiou na každodenný život a moje wuuuaaauuu momenty.

Čo je krajšie ako nechať sa odviezť z práce, sediac vpredu za slnečného dňa a nechávať starosti korporátneho života za sebou? To keď kačičky prechádzajú v rade cez cestu.. Teda mama kačka a za ňou sa motolí 7 žltučkých káčeniec. Takto si prechádzajú cez cestu a spomaľujú dopravu, aby potom nemotorne vyhopli na obrubník a pokosenou trávičkou kývali hlavami, ledva nad úrovňou trávy.

A teraz si predstavte dvojmetrového staršieho černocha a čudného belocha (mňa), ako zastavia auto, aby sa blažene pozerali na motkajúce sa káčatka.. na nezaplatenie!

Podobný pohľad sa mi naskytol aj s ďalšími šoférmi (to že chodili v kačky v rade), no už nie s tak malými káčatkami. Hold prišiel som neskoro na túto šou.

Minule som chcel spomenúť, že mám rád miestne služby. Objednával som si tovar na hroznej stránke: moja objednávka stále padala (aj počas platby) a znova sa načítala hlavná stránka, no keď už som prešiel k objednávke, tak ako uistenie sa, že mi príde zásielka včas, som do obchodu napísal. Odpísali mi a ja som poďakoval. S tým nerátali a patrične prejavili vďačnosť (na 3 riadky :) a zakončili to slovami: „Stay cool as always, Michal!“. A ja som bol úprimne dojatý.

Stav áut a dopravy ma nechce prestať udivovať, ako som už písal o absencií zimných pneumatík, keď majú sneh iba 6 mesiacov. O tom, že vo Wisconsine môžete jazdiť na motorke bez prilby - na dialnici! Alebo o tom, že akokoľvek si opravíte auto a stále s ním jazdíte a nikoho to nezaujíma. Napríklad mať namiesto okna tašku.. nie priehľadnú fóliu, ale takú tú požvachanú z tašky a jazdiť s tým, ako keby sa nechumelilo. Je to málo? Odpadáva nárazník.. reťaz to dá dokopy. Medze sa tu ničomu nekladú.

Mali sme meeting, kde prezentoval výsledky riaditeľ firmy a neskôr aj spoluprácu s nami zástupca firmy Watson (časť IBM). Vďaka permanentnému monitoru úrovne glukózy a smart computingu dodaného Watsonom sa postupne približujeme k stavu, že bude možné na mieru určiť liečbu diabetu každému jednému pacientovi na planéte a predvídať, ako zareaguje človek na stres, aké ktoré jedlo, na slabý spánok... čokoľvek čo môže túto chorobu ovplyvňovať. Hltal som každé slovo prednášky a neveriacky krútil hlavou. Najlepšie je, že ono to naozaj prichádza a už o pár mesiacov bude vonku..

Na hotely mi stratili jednu zásielku, čo ma mala čakať. Ešte dávno, cca rok dozadu sa to už mohlo stať. Ale, že tu poznám zamestnancov a sú to hrozne milí ľudia, tak jeden z manažérov ponúkol, že za rovnakú cenu môže nakúpiť pre mňa dačo iné na amazone a on si to dá do nákladov. Ako som vravel, mám rád miestne služby.

Očakával som, že sa bude ťažké pobaliť a došlo na moje slová.. Skoro šesťdesiat kilo nákladu som sa snažil dostať do jedného kufra a to bolo dačo čo by ani McGiver nedal. Preto som kúpil ten najväčší kufor, aký bol k dispozícií. Len o dačo menší ako priemerná galeona, no stále dosť priestorný na usporiadanie večere pre 11 ľudí. A hlavne – vošla sa tam všetká batožina – spacáky, topánky, veci do práce, všetky knihy a saky paky na turistiku.

Let domov

Deň odletu bol pohodový (letel som až v sobotu večer). Kúpil som si topánky (pracovné), dobalil sa, čítal si vyše hodky noviny a lúčil sa s osadenstvom hotela. Nie je tu už veľa z tých ľudí, na ktorých som bol zvyknutý, avšak aj za tých zopár, čo ostali, sa treba tešiť :)

Keď už som bol na letisku, tak mi samozrejme, musí môj let meškať.. to kde by sme boli, keby sa mne niečo nedokoní keď cestujem? Postupne nastupovala únava a hoc som sedel vedľa super milej dievčiny s ktorou sa dobre kecalo počas cesty, tak som aj tak zaspal. Spal som skoro štyri hodiny.. je fajn cestovať vyčerpaný tak akurát.

Vo Frankfurte som šiel na neskorší let, pretože sme meškali. No ten bol kompletne vybookovaný, tak som si držal palce, aby to niekto vzdal.. stalo sa tak. Nakoniec som sa v nedeľu o tretej poobede dostal do Bratislavy a mohol si užívať „víkend“. Čakal ma však pekný úsmev, rezne a sprcha – niet si na čo ani náznakom sťažovať :)

A keďže som sa doteraz nedostal k dopísaniu, tak pripájam aj čo to z týždňa, Pohody a z ďalšej pracovnej cesty v Holandsku.. a ak budete poslúchať (a bude sa mi chcieť), tak Vám popíšem aj tú cestu, čo príde po víkende.. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?