Portugalsko - Krajina mnohých problémov (analýza)

Autor: Michal Paulov | 19.7.2012 o 14:21 | (upravené 19.7.2012 o 14:36) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  913x

Keď sa spomenie Portugalsko, len málo z nás si vybaví niečo iné ako portské, niektoré futbalové kluby a problémy, čo táto krajina tropí eurozóne. Tieto problémy však nevznikli len v poslednom čase, krajina už dlhodobo zápasí s vnútornými nezrovnalosťami a v tejto analýze sa pokúsim jednoducho zdôvodniť, čo je hnilé v štáte Portugalskom.

Ekonomicko-politický vývoj

Portugalsko nemalo šťastie na to, aby si vytvorilo demokratickú tradíciu. V roku 1910 padla monarchia a už v roku 1926 sa armáda pokúsila zvrhnúť vládu a uspela, obdobie bolo pôvodne nazvané pádne „Národná diktatúra“, neskôr sa používal názov krajší - „Nový štát“.

Napriek diktatúre Portugalsko prosperovalo a firmy z krajina na ľavom konci Európy boli jedni z najkonkurencie schopnejších vôbec. Všetko sa malo zmeniť v roku 1974, ako inak, prevratom. O rok neskôr boli ukončené vojny o kolónie túžiace po samostatnosti. Marxisticky orientovaná vláda sa v tom istom roku pustila do zoštátňovania, ktoré poslalo približne 47% národného HDP do rúk štátu (pre porovnanie, pred revolúciou to bolo 10%). Spolu so zvýšením zamestnaneckých práv hospodárstvo utrpelo silnú ranu a v pomere k najrozvinutejším ekonomikám Európy dobehlo porovnateľnú výkonnosť, akú mala krajina pred revolúciou až o 16 rokov neskôr.

Krajina je od roku 1986 členom spolku, ktorý dnes poznáme ako Európska Únia. Od roku 1990 sa krajina pokúšala reformovať a podporovať rast HDP cez infraštrukturálne projekty, no bez väčšieho úspechu (za 9 rokov zoštvornásobili dĺžku dialníc z 316km na 1242km). V roku 2002 podstúpila krajina sankcie z dôvodu nedodržania výšky deficitu a slabnúce tempo hospodárskeho rastu ešte spomalilo.

Tabuľka 1 - Miera rastu HDP Portugalska vo Vybraných rokoch (v %)

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

3,9

2

0,8

-0,9

1,6

0,8

1,4

2,4

0

-2,9

1,4

-1,6

Nezamestnanosť

Od roku 1990 do roku 2003 sa miera nezamestnanosti v krajine pohybovala medzi 4,1% - 7,2%. Takto vysoká miera zamestnanosti vytvárala vysoký tlak na rast miezd i pri pomerne nízkom raste produktivity práce (pre porovnanie na Slovensku vzrástla produktivita práce na zamestnanca medzi rokmi 1995-2010 o 63,41%, zatiaľ čo v Portugalsku o 7,45% - merané oproti priemeru EU27). Už od roku 2007 vyprodukuje priemerný zamestnanec na Slovensku za rok viac, ako priemerný zamestnanec v Portugalsku.

Za rozdielnou výškou miezd medzi oboma krajinami je teoria efektívnostných miezd. Položené jednoducho, teoria vraví, že sa oplatí platiť zamestnancom viac ako je priemer, aby ste mali šancu získať a udržať zamestnancov lepších ako je priemer. A pokiaľ sú na trhu iba 4% ľudí bez práce, potom rastú mzdy rýchlo (viď. mzdové rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom krajiny). Pre porovnanie dôsledok vidíte v tabuľke 2.

Tabuľka 2 - Porovnanie mzdových podmienok krajín v roku 2007

€/Rok

Hrubámzda

Disponibilný príjem

Celková cena práce

Slovensko

7776

5988

10512

Portugalsko

15309

13084

18945

 

 

Samozrejme nesmiem opomenúť ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku mzdy, ako napríklad susedstvo iba s jednou krajinou – Španielskom, kde sú mzdové podmienky v priemere ešte o dve tretiny vyššie ako v Portugalsku, ale taktiež štruktúru hospodárstva, alebo mzdové podmienky vo verejnej správe, šedá ekonomika a iné. Tieto faktory sú samozrejme dôležité pri formovaní mzdových podmienok v krajine, no ešte dôležitejšie sú v období recesie na celý pracovný trh.

Jeden z inkrementálnych faktorov úspechu krajiny je vzdelanosť obyvateľstva. Tu sa Portugalsko nemá čím chváliť. Celková negramotnosť dosahovala v roku 2003 6,7%, pričom negramotných žien je 8,7% a mužov 4,5% populácie (na Slovensku je celková negramotnosť 0,4% populácie). Strednú školu má ukončenú 27,46% obyvateľov (údaj za rok 2007), pre porovnanie na Slovensku 87% ľudí. Naproti týmto nelichotivým údajom má Portugalsko veľmi kvalitné vysoké školstvo.

Súčastnosť

Krajina v súčastnosti dopláca na vysoké mzdy, nízko produktívneho obyvateľstva s pomerne nízkou úrovňou vzdelania. Odvetvová štruktúra ekonomiky je taktiež pomerne nízko kompetitívna. Z osobnej skúsenosti, väčšinová populácia má veľmi pohodlný prístup k práci a pojmu o čase, študenti si len v posledných rokoch zvykali hladať prácu a kultúra nastolená socialistickým režimom po revolúcii ešte stále z ľudí neopadla. Samozrejme, veci sa menia k lepšiemu a návrat Portugalska k zašlej sláve je otázkou rýchlosti nástupu týchto zmien.

Zdroje: Eurostat, OECD, EU Employee Remuneration Survey 2007

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza pre postoje Sulíka z SaS

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?