Cesta do Číny 6

Autor: Michal Paulov | 5.11.2015 o 19:35 | Karma článku: 6,20 | Prečítané:  526x

Drahí čitatelia, dnes si povyprávame dačo o tom aké krásne vyhliadky sú v Číne (aj si ich ukážeme) a porozprávame si ako vás vie miestna strava pokaziť

deň 10-11-12 (pondelok 31.8.15 – utorok 1.9.15 – streda 2.9.15)

Deň desiaty - pondelok

Opäť raz tá túžobná predstava, že idete objavovať (veď tam vonku je park o akom ani nechyrovať v našich končinách!). Budík máme s babami na siedmu. Vstávam iba ja. Pohrám sa na mobile a idem zasa spať.. veď ich v tom nenechám :)

O pol jedenástej vytrepanie z postele.. predsa, včera bolo cestovanie a trmácianie sa. V sprche ide široké spektrum teploty vody od ľadovej až po mrazivú. Vyrazili sme – dnes na lanovku.

Okolie nám dáva výhľady aké teraz sediac na gauči sám sebe závidím. Po vystúpení z vajíčka podobnému tomu na Chopku (hoc bez držiaka na lyže a dosky) sa posúvame k vyhliadkovej plošine na jednom zo skalísk. Tu je riadna tlačenica po jedinej cestičke vedúcej k vrcholu, tak rozumne ideme inde ako jednoliaty dav.

Avšak pútajú celkom dosť pozornosti si nás už čoskoro nájdu hlúčiky miestnych turistov a zahatia nám fotky svojimi zjavmi. Preto volíme možnosť potlačiť sa s davom na vrchol. Reku, výhľad to bol pekný, len všade bolo veľa miestnych a bol problém dostať sa dole. Liezlo sa iba jednou cestou a nemáte ako vysvetliť tej ľudskej stonožke, že chcete ísť dolu... až po okríknutí sa uvedomili, že by mohli biele tváre pustiť aj smerom dole.

Motkali sme sa po horách a jedna vec je tu veľmi nepríjemná – cestičky sú preplnené starými smradľavými... je to taký kyslastý puch. Ale brázdime kopčoky a dostáva sa nám niekedy aj výhľad aký by sme si nepriali. Napríklad sochy z Avatara hnusná natoľko, že aj môj telefón sa urazil a nechcel ten hnus vyfotiť (ale srdcu neporučíš a miestni sa s tým gýčom fotia radi). Ďalšou krásou sú fotošopované fotky.. (nižšie) .. a ozaj! Keď už spomínam Avatara. Vo filme išli vodopády dolu zo skál. Tu sme našli podobný, len bol do slova a do písmena šťankový – idúci zo záchodov, zurčiaci pomedzi skali, aby padal desiatky metrov do prázdna.

Dalo to námahu, alebo skôr šťastie, no našli sme lavičku s peckovým výhľadom a dlho sme tam boli sami – vyše päť minút, ba hádam aj 15 (s pár vyrušeniami). Tu sme to zapikovali tak, že Azrael aj zdriemol a ja som si počítal v prostredí s čistým vzduchom (rozdiel oproti Xianu).

Schádzajúc pešo z kopcov vidíme tony odpadu, ktorý miestni turisti nechávajú všade navôkol. Za toto by som ich postavil do rady a nechal fackať, až kým by sa nečervenali viac ako prezretá rajčina. Ale vážne, idete nádhernou prírodou a vidíte odrazu toto?!

Dnes som si povedal, že skúsim miestne veci. Začal som parenými buchtami predávanými v bambusovom liste. V ceste boli zapracované lístky čaju a plnka bola medovo orechová. Nebolo to presladlé, ale skutočne svieže a dobré. Druhým jedlom boli spražené pampúchy s mäsovo kapustovou plnkou. Tu som si vravel, že isto niečo, čo sa tak dlho kúpalo v žeravom oleji nemôže uškodiť (všetky baktérie budú po smrti), či som sa mýlil opíšem v ďalšom dni.

Nakoniec sme večer otvorili dvojdeckovú fľaštičku miestneho špiritusu. Chuť sme museli na niekoľko razy odborne rozoberať a vzišlo z toho nasledovné: „Hašlerkovo-rumoidno-borovičkovo-líči-hrušková alko sranda s príchuťou komunistickej tutti-frutti zubnej pasty a saloniek s pelendrekom (islandsko-fínskym)“. A nie, nedopili sme to..

Deň jedenásty – utorok

Vstávanie o štvrtej, lebo teplo a žiaden kyslík v miestnosti, tak som na chvíľu vyvetral (alebo sa mi to aspoň zdalo?).

Chystanie sa do parku a vtom to prišlo. V hesle ako pre čierny piatok „everything must go“ som trávil ..teda .. dotrávil chvíle na záchode.

Je to uchvacujúci pocit, keď si dáte živočíšne uhlie, Bcomplex, espumisan, smektu, probiotiká a ... príde zasa prietrž. Ležanie v posteli celý deň, kedy sa snažíte udržať v sebe tri dúšky vody. Prievany ešte aj tak nasledovali...

Tu na hosteloch sme mali vždy problém s internetom – jak bolo pripojených veľa ľudí, tak skype blbol a keď bolo priveľa, tak ste neposlali ani písmenko cez Messenger. Teraz, keď všetci boli v parku, som si mohol s mojou super priateľkou zatelefonovať a povyprávať sa... napríklad o tom, že by nevedela ako mi variť (lebo moja diéta).

K večeru sa preberám, baby prišli a doniesli minibanány – skutočná spása! Druhý chod predstavujú ďalšie tabletky – opäť živočíšne uhlie, Bcomplex a smekta, ku ktorým prihadzujem ibalgin a endiex. Už je lepšie..

Za túto „srandu“ viním olej v ktorom smažili pampúchy zo včera. Olej vysoko v kopcoch.. smažia tam dačo celý deň... isto ho nemenia.. ak raz do mesiaca, aj za to by som mohol byť rád... kks a ja to zožerem, no tak mi treba.

Dievčatá riešili s Wendy letenky. Jonatán si môže teraz napísať nový jazyk do životopisu - Ingriši.. Vec čo by sa dala vyriešiť s niekym kto rozumie za 20 minút trvala s touto tetou 4 hodiny.. obdiv a nekonečná vďaka!

 

Deň dvanásty – streda

Dnes cestujeme. Opäť sme sa teda rozhodli skoro – pred siedmou, lebo domáca (Wendy) dievčatám povedala, že cez deň sú šialené zápchy v meste. Avšak nevedela sa vysomáriť a tak sme čakali.. No ako kompenzáciu sme dostali langoše a k nim sladké sójové mlieko – skutočne dobrá kombinácia! A aj môj žalúdok sa s tým kamarátil.

Neskôr sa nám podarilo vyraziť, ale čakali sme dlhšie ako boli očakávania. Viezli sme aj jedno ďalšie dievča, na ňu sa čakalo. Ale tak, už cestujeme. Zrazu čakáme a pomaly obchádzame nehodu. Auto vs cyklista na skútri. Chlap leží na zemi a okolo neho hlúčik ľudí s vášňou rozpráva a niektorí sa smejú. Jeden si to celé fotil, kým chlapa na zemi skrúcalo v krvi. Viacerí iba prišli prehodili slovo a potom na svojom skútri pokračovali ďalej. Rýchla zvedavá (ne)pomoc.

Na letisko sme dorazili o desiatej, čo sa oplatí, keď máte odlet o 15:20... Hold Wendy chcela ísť s kamarátkou na nákupy a využila, že niekto platí cestu.

Späť k letisku – prvé letisko horšie ako to v BA!! No dobre, žartujem, tak tretie po Tegel-i a Beauvais. A hoc púšťajú na tabuli hlásenia aj v angličtine, tak ak je akékoľvek meškanie, zdôvodnenie je iba v čínštine. Našťastie nám to nemešká.

Čakajúc si hľadáme rôzne kratochvíle, ako obzeranie obchodov a prechádzanie po tých 300m štvorcových, čo máme k dispozícii. Je to tam tak veselé a rušné, že teta od mašinky na balenie batožiny do igelitu spí na vankúšiku pri knížke na svojom pultíku.

Túto trmu-vrmu, kde by sa fantasticky meditovalo, lebo počuť sadať prach, však dva razy preruší skupinka ľudí idúcich na kontrolu a smerom do lietadla. Z nastupujúcej skupinky je najvýraznejší jeden hádajúci sa pár, teda konkrétne žena s kadenciou ako z Argentínskej telenoveli.

Idem na WC. Opäť ma skriví. Je to tam tak mrte obštaté, ako keby všetko púšťali do rohu, alebo zámerne pred a všade okolo každej jednej mušle. Grc zažiť – varoval som Vás!

Sedíme v lietadle. Vrtuláčik maličký. 21 ľudí a z toho 4 bieli. Dajako sa to tu zturistnieva. Pristávame a toto je pohľad. Babička sa ponad vnúčika stojac s batohom na chrbte pozerá von oknom. Decká v nízkych polohách (kde už chytajú signál) textujú. Po dosadnutí na zem sa nečaká – všetci bažia schytiť svoju batožinu, ako keby ich to sexuálne uspokojovalo.

V príletovej hale je KFC – prepadáme pokušeniu. Ešte aj ten zakladateľ je na obrázku počínštený, aby mal črty blízke lokálnemu oku (hehehe). Neskôr sa nám na snažia v hale predať organizovaný výlet. Neúspešne. A aj keď sedíme v autobuse si nedajú pokoj. Opäť predávajú výlety, ale iba miestnym – teta predavačka zrejme nevie anglicky.

Vchádzame do mesta, kde skaly vyrastajú z roviny aj pomedzi domy a cesta je hotová avenue s udržiavaným parčíkom v strede medzi pruhmi s odlišnými smermi jazdy. Guilin žije z turizmu, cítiť to dosť. Po chvíli hľadania sme v hosteli a plánujúc ďalší deň popíjame pivko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?