Utorok ráno. 6:30. Budík sa snaží a uspel, zobúdzam sa ešte stále dogabaný a nedospaný z víkendového výletu do Tatier. Pomaly a ťarbavo sa dobalím, vykurírujem, rozlúčim s jednou super osobou, čo spáva so mnou v posteli... a nasadám do taxíka.
Po naložení kolegu sa ticho z auta vytráca a už konečne prestávam padať do hibernácie. Na letisku je však viacero takých, čo tento boj neustáli a vyzerá to ako voľne pohodené mrciny... a v množstevnej zľave..
Hoc venčím knížku, nedarí sa mi veľmi počítať (pre zvedavcov - Metro 2035) a po pristátí v Nemecku čakáme na ďalšieho kolegu – tento raz Poliaka s parádnym menom (zapojte predstavivosť). Spolu sa vydávame na romantickú cestu plnú nevhodného humoru. Btw. Na Západe je všetko lepšie.. za 5€ mám aj BigMac aj McRib..
Po príchode, meškajúc, rovno začíname s poradami. V tejto časti sú veci čo nemôžem zverejniť tie zaujímavé a tie čo môžem pre Vás istotne nudné, tak ju preskočím. Zhrniem to tak, že mi prischla dajaka ďalšia práca a ešte som sa jej z časti potešil...
Čo však stálo za to bola večera. Ale bez predbiehania.. Cesta mestom bola pekná a dorazili sme k hlavnému námestiu, preplneného kolotočmi a elektro-kakofonickými vypalovákmi, sa zavítali do bývalej pošty, či čo to bolo.
Raj... za 28€ all-you-can-eat (nadžgaj sa koľko vládzeš), kde sú čínska, japonská, talianska a francúzska kuchyňa. Isto som už o tomto mieste písala a ak nie, tak som chcel. Začiatok z ľahka – 2 tácky so sushi. Na to dva stejčíky z angusa a šalát. Pokračovanie lazaňami, nakladaným mäskom so zeleninou, 4x smoothie, pohár vínka a misa s ovocím, zmrzlinou a 10cm šľahačky. Až tá zasýtila. Ak sa pýtate, čo s diétou, tak tá v kútiku duše plakala, kým podvedomie jasalo.
Streda. Vstávanie je stále zaťažko. Hoc spávam kade tade, tak som si ešte stále nedokázal privyknúť na zmeny vankúšov a preto vstávam čerstvý ako ten sendvič, čo ste zabudli vzadu v chladničke, týždeň dozadu, než ste šli na dovolenku.. na dva mesiace.. pred rokom a pol.. a už vtedy bol starý...
Opäť deň plný posedávania na stoličke a zhovárania sa. Avšak! Dnes sme si prešli silné a stránky každého podľa vypracovania Strenghts Finder-u. Bola šupa dozvedieť sa o každom tieto maličkosti a skutočne bolo cítiť, že keď mal jeden (ja) dajaku stránku osobnosti najslabšiu, tak mal úplne iné hodnotové postoje v tej oblasti ako osoba, čo mala túto stránku ako svoju najsilnejšiu. A nie, neznamená to rozdiel žena – muž!
Neskôr sa táto veselá kopa presunula do reštaurácie s chutným názvom Quatro Mori.. preložte si sami. Tu nebolo také obžerstvo. No poteší, keď zistíte, že globálna manažérka je podobný nerd a viete sa baviť o komixoch. S kolegom čo sedel po druhej strane zasa o tom ako Goku bojoval a že manga je 1000x lepšia ako film (ten som našťastie nevidel).
Posledný deň – Štvrtok. Písal som, že som dolámaný? Graduje to...
Prezentovanie manažmentu, dohadovanie ďalších postupov s projektami, delegovanie a zaúčanie na niektoré veci.. proste snaha vyťažiť z každej sekundy do obeda čo najviac. Po ňom ešte dajake prípravy na iné veci (áno opisujem detailne ako sa iba dá ;). Padla a odchod na letisko.
Uťahovanie si jeden z druhého, kým čakáme na meškajúce lety. Síce tam nemali dosť miesta na sedenie, ale aspoň rozdávali vzorky kvalitných alkoholov zdarma.. vedia ako na davy..
Rada do života – nedávajte si dve proteínové tyčinky a banán ako večeru. Nestojí to za to.. a ak sa črevotoču nezľaknete, tak do toho :)
Keď už prídete neskoro domov, tak vôle vybaľovať sa je menej ako šafránu.. veď to počká.. Opäť sa nepodarilo veľa naspať a po príchode do kancelárie som sa dlho nevedel zbaviť pocitu, že len včera som došiel z Vlkolínca.. a tiež toho pocitu, že by som sa mal otočiť, lebo budem mať iba jedno líco otlačené od kláves a to by vyzeralo blbo..
Dopísané neskôr:
že otvorili nový Starý most, tak čo by som to bol za spamera, keby sem nedám záber..