Island (2/2)

Autor: Michal Paulov | 12.11.2016 o 11:45 | (upravené 12.11.2016 o 12:48) Karma článku: 3,30 | Prečítané:  489x

Púť severskou krajinou kde polárna žiara dáva dobrú noc polárnym líškam a vodopádov je viac ako obyvateľov - druhé dejstvo.

Ak je niektoré miesto na Islande dokonale fotogenické tak je to oblasť okolo Jökulsárlónu a Fjallsárlónu. Tu máte obrovské ľadovce lámajúce sa do jazera ako na dlani. Ľadovce ďalej putujú do mora a vytvárajú nádherné zátišie, ktoré je bohužiaľ lemované stovkami turistov (celý juh je v tomto na kočku!). Tu som zistil, že tak ako sa dá pozerať do ohňa a nechať čas len plynúť, to isté vyvoláva aj ohromný ľadovec z blízka (ak to na Vás nefunguje, tak sa reklamujte u rodičov a nie u mňa).

Večer sme v kempe a vidíme pár sto metrov ďalej vodopád a čadičové skaly navôkol, tak si pred západom slniečka ešte dávame prechádzku. Vodopád síce je na súkromnom pozemku, no správca kempu nás ubezpečil, že to je v pohode. Tak preliezame ostnatý drôt a pod drobnohľadom oviec ideme do kopca. Tu si fotíme prírodnú šou a zrazu sa na nás vyrúti strážny pes! Dunčo je však charakter a prišiel sa iba nechať pohladkať.

Ráno šoférujem... nemám to rád... predávam túto radosť/starosť povereným. Ideme do jednej z naj turistických oblastí na trekking na juhu Islandu. Miesta sú to pekné, ale som rád, že som videl aj sever. Toto je skutočne pre ľudí čo majú iba pár dní na ostrov a chcú aspoň niečo vidieť - príroda trošku pripomína Slovensko, teda až na vodopády, čo sú skoro všade. No výhľady na ľadovce sú super!

Neskôr pokračujeme na polostrov, kde ponad čierne pláže stoja čierne skaly, čo v daždi pôsobia ako dračie šupiny. Sledujúc tú krásu nás z mora pozoruje tuleň a tvári sa nenápadne. Táto krajina nám dala neraz pocítiť vlastnú titernosť a opäť nám to ukazuje na týchto miestach. Tu je pánom príroda, nie človek. Ale že počasie neprialo ani fotkám, tak nižšie uvidíte výhlad na opačnú stranu.. to som s Vami vypiekol!

Skógafoss – jeden pekný vodopád, kde nás však zastihol lejak a fujavica taká, že sme mali pocit ako keby po nás hádzali kamienky. Voda prestrelovala priamo skrz membránu na nepremokavom oblečení a dopad na kožu bolel. Ale, videli sme!

Že to nebol iba taký bežný vetrík nám potvrdili v hotely, kde sme s priateľkou strávili jedinú noc mimo stan. Išlo o prvú toho ročnú fujavicu, kde nám ani v závetrí stromov neodporúčali stanovať, lebo by to nebolo bezpečné (aj strom môže byť lenivec a ľahnúť si..). Ale cestou do hotela sme opäť stretli dlhú predlhú šóru koní bežiacich nám cez cestu :)

V hotely sme mali k dispozícii veľkú spoločenskú miestnosť, kde sme večer trávili plánovaním ďalších dní, ako aj telefonátmi do domoviny, aby nám cestou k izbe večer obloha ukázala to najkrajšie divadlo s polárnou žiarou tiahnucou sa naprieč pomedzi hviezdy.

Deň po fujavici bol v znamení dopracovania sa k dúhovým horám. Ale po poriadku. Prvá zastávka bol Háifoss – druhý najvyšší Islandský vodopád (120m). Len cesta k nemu je neprajúca a nie raz to vyzeralo, že už ďalej pôjdeme iba po vlastných. Ale šofér a 4x4 to dali umne!

Odmenou bol výhľad na dva vodopády a prekrásne údolie. A mimochodom – už ma pár dní nebolel zadok! Aj vďaka liekom, čo mi pred cestou kúpila jedna úžasná osoba.

Na dúhové hory sme išli po Fkovej ceste. To je najhoršia kategória ciest. V aute sme mali nálepku, že naše auto nesmie na Fkové cesty. Na nálepke stálo aj to, že naše auto nesmie brodiť. Do kempu sme brodili...

Už sme sa iba išli kúpať do termálneho prameňa, navariť si a spať, lebo cesta nám zobrala veľkú časť dňa. No noc prekvapila (v zlom). V kopcoch sme mali niečo okolo nuly (a zrejme aj pod). No a nám sa rozhodla nafukovacia posteľ vypovedať službu.. Predstavte si, že sa zobudíte na to, ako mrznete od zeme a nie sú ani dve hodiny v noci.. Potom skúšate ten nešťastný matrac dofúkať a viete, že je to malicherné.. A tak som najbližšie hodiny strávil hútaním, ako poraziť tú zimu počas ďalších nocí. Došiel som na skvelú vec! Dvojlitrová fľaša s horúcou vodou do spacáku robí zázraky! Ale na zmienenú noc bolo už neskoro..

Ráno sme sa premrznutí a ubolení vybrali na túru (a veruže fajnú!), od lávového pola sme prešli cez dymiacu zem až po kopec, kde sme mali celú dolinu ako na dlani a ešte sme si mohli postaviť snehuliaka :)

Našťastie toto bolo jedno za najkrajších miest ostrova a nebolo tu (kvôli strašnému prístupu) veľa turistov. Večer sme sa však nerozhodli ostať a vrátili sme sa k hotelu Leirubakki, kde sme prespávali už predposlednú noc (dnes však iba v stane).

Predposledný deň bol v znamení preplnených turistických miest. Napríklad taký vodopád Seljalandsfoss. Je to vodopád pod sopkou Eyjafjallajökull (známou z roku 2010, keď zastavila leteckú dopravu), poza ktorý sa dá prejsť, takže umožňuje krásne fotky. Napríklad aj taký párik z Číny sa rozhodol urobiť si tu svadobné fotky... a ak si niekde robia Číňania svadobné fotky, tak už ste na veľmi turistickom mieste..

Alebo prechádzka k horúcim prameňom, v kopcoch. Keďže sme už boli na „golden circle“, tak tu bolo skoro toľko ľudí, ako by ste čakali oviec (ktorých je na ostrove násobne viac ako obyvateľov). Počas tejto prechádzky sme mali možnosť kúsok cesty prejsť hmlou spôsobenou viacerými bublajúcimi bahnovými jamami. Taktiež sme vďaka zúrivej zemi (okrem veľkého množstva kupačov v potoku) videli rôznorodo sfarbené skaly.

Večer sme museli dopiť zásoby a s aktivitami (a pantomímou) sme zabávali aj ostatných v spoločenskej miestnosti v kempe. No a po východe von nám obloha opäť nadelila peknú žiaru cez celú oblohu.

Ráno sme skladali stan a vraveli si, že toto je zázrak, že skladáme stan a neprší... do minúty pršalo.
Podarovali sme plynovú bombu začínajúcim turistom a vybrali sa na cesty. Prvou zastávkou bol Geysir. Ako meno napovedá, išlo o miesto s gejzírom. Tu sa inak nachádza ten kúsok, čo dal meno aj všetkým ďalším po svete. Čakali sme pri ňom asi pol hodinu a on nie a nie vystreliť a že sme sa tešili (rôzne zdroje uvádzajú rôzne, no najviac čo píšu, tak mál vystreliť vodu do 170m)..

Potom sme sa dočítali, že je aktívny iba keď sú silné otrasy a naposledy to bolo asi pred x rokmi. Čakali by sme dlho.. Našťastie kúsok ďalej bol aj menší (30m), čo striekal každých 10 minút.

Smerom na Reykjavík sme mali opäť pocit, že máme veľké auto a už nás aj premávka zdržiavala na cestách. V meste sme okrem Hallgrímskirkja-i navštívili aj najlepší pylsur stánok (hot-dogový stánok), ktorý sa pýšil obsluhovaním napríklad aj Clintona.

V duty free sme povinne nakúpili alkohol.. pardon - suveníry (lacnejší ako kdekoľvek inde na ostrove) a vydali sa na 4 hodinovú púť nazad domov. Cestou sa s nami ostrov rozlúčil asi polhodinovým divadlom polárnej žiary, kedy sa jedna polovica lietadla nahrnula k okienkam na druhej strane.

Záver: okolo druhej ráno sme sa dostali k autu a pokračovali z Budapešti na Bratislavu. Príchod o piatej a budík o ôsmej nepôsobili vôbec prívetivo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

ŠPORT

Sagan si pôjde po zelený dres. Šéf Bory poukázal na Bergen

Cyklisti spoznali trasu Tour de France 2018.


Už ste čítali?