Kambodža

Autor: Michal Paulov | 19.2.2017 o 12:30 | (upravené 26.2.2017 o 13:22) Karma článku: 5,51 | Prečítané:  460x

Pokračovanie príbehu o výlete do krajiny úsmevov, objavovaniu khmérskych dejín, rochnení sa na pláži a o tých ďalších veciach

Minulý blog skončil príchodom (dlhočizným trmácaním sa) do Kambodže. To som však preskočil pár pekných detailov. Napríklad – cestou od hraníc idete po National Highway 5 a neskôr po 6-tke. Tento honosný názov nesie dvojprúdová cesta, na ktorej je bežná premávka motorkou poháňaných prívesov naplnených na 4 metre slamou/vrecami s ryžou/zeleninou/čímkoľvek. Takže kolóna ide v lepšom prípade 50km/h.

Ďalšou radosťou sú nové bankovky, kde si kurz nepamätám a to sa mojej hrdosti stalo osudným, ale po poriadku celý príbeh. Cestujeme už XYZ hodín a konečne na mňa prišli driemoty – asi po 30 až 35 hodinách bez spánku. Spal som niečo okolo pol hodky a zrazu autobus stojí. Teta predavačka z obchodu pri ktorom stojíme kričí, že máme ísť von, že sa bude v autobuse umývať dlážka. Ja v zombie móde vystupujem. O pár momentov neskôr idem kúpiť vodu. Fľaša chladenej vody, čo má stáť 50 centov (v prepočte na naše) ma stojí 5€ - zisťujem to až v autobuse, keď prichádzam k rozumu a troška sa preberám.. Ale želám to tej pani, dúfam, že tieto peniaze odloží na lepšie vzdelanie svojich detí.

Nuž a do tretice – mali sme mať odvoz až do úplného centra Siem Reap-u. Samozrejme že sa tak nestalo. Ale za príplatok nás tam boli ochotní odviezť. Nervózny tak, že by som trhal ľudí na veľmi nepodarené kúsky lega, som odišiel. Nakoniec sa našiel tuktukár, čo nás zobral až k hotelu za tú istú cenu, za ktorú nás mali pôvodne zobrať do centra. Hotel bol hotová spása.

Hotelík krásne čistý, pekne zariadený a neskutočne lacný. Vlastní ho pár doktorov z miestnej nemocnice a sú nesmierne úslužní. V noci nás ubytovala iba pani domáca a keď som vychádzal zo sprchy, tak mi zaklopala na dvere, aby mi predstavila aj manžela. Ja iba v uteráku.. Bola to vskutku čudná situácia, ale zasa – bolo to milé.

Ráno mi domáci ukázal ponad lesy ruiny Angkoru a požičal bicykle, aby sme sa mohli presúvať medzi pamiatkami. Vyrazili sme na street food, čo bol neuveriteľne lacný zážitok, ktorý už asi v živote nechcem opakovať. Dajake mäso, čo malo už dávno za spotrebou (ale však fermentácia), kopa čudných vecí, ale za to zaujímavá chuť.. ale aj tak.. raz stačilo..

Nasypem si popol na hlavu.. Priateľka mi ochorela a mňa nenapadlo, že byť na slniečku v tropickej krajine s antibiotikami a bicyklovať, nie je to naj, čo by si mohla žena priať... Tak som zažíval zaslúženú sódu, až kým sme nezašli do tieňa pralesa.

Angkor je úžasný. Tu by som mohol skončiť, ale ani zďaleka by to nevystihlo pompéznosť tejto zabudnutej ríše. A hoc všetku slávu a lesk na seba berie Angkor Wat a Bayon (prípadne aj Ta Prohm), tak toto miesto ponúka aj nespočet iných chrámov, ktoré môžu byť iba Vaše na preskúmanie. Chrámov je toľko, že nájdete aj také, kde stretnete iba divé spokojné prasiatko, alebo opičku, no žiadneho človeka.

Dosť rečí, veď sa pokochajte.

Z rujn sme sa vracali už za tmy. Hladní, no spokojní... Nevracajte sa odtiaľ za tmy! Dopravná situácia je vtedy na kočku. Ale! Malo to aj jeden pozitívny moment – ako sme už išli k hotelu, tak sme videli pána robiť na prívese bicykla palacinky s krémom (dačo sladké, iba mierne nutelové... skôr do karamelu a salka). Toto sme si dali urobiť a zjedli na hotely. Ak si myslíte, že francúzske Crêpe je vrcholom palacinkáskeho kumštu, tak ste na ohromnom omyle. Tento pán priviedol svoje umenie k dokonalosti.

Po sprche som šiel za domácim zaplatiť za pobyt (mal som na sebe viac ako uterák). Domáci navrhol, že nás zoberie do mesta na miestne jedlo. Toto veru stálo za to! Plechové steny, plastové stoličky a stoly na nerovnom povrchu kúsoček od hlavnej cesty, no jedlo chutnejšie ako vývar z anjelov a šťastia.

Maličkosť o Kambodžanoch – keď sa usmievajú a pritakajú, neznamená to, že rozumejú! Na toto vás upozorní aj lonely planet a je to veru pravda. Bežne sa mi stalo, že som sa dačo spýtal po anglicky – strelím do vetra – „Ako ste sa dostali k liečeniu v detskej nemocnici?“ na čo pán domáci odpovie „Yes.“ a usmieva sa.

Ale ak by ste chceli byť mimo pub street-u a bližšie k rujnám, tak všetkými desiatimi odporúčam ich hotel! Však sa pozrite sami, či by tých 20€ na pár na noc za toto nestálo za to :)

Ďalší deň sme odchádzali do hlavného mesta. 6 hodín autobusu s veľmi nevoňavým pánom šoférom, rovinatou krajinou, kde budovy nemajú spodné poschodie – pretože záplavy a kde môžete vidieť chudobu vlastnú juhovýchodnej ázii.

Mesto samotné nenadchne. Je to taký špinavý smradľavý pupák na tvári krajiny. Nemôže však za to. Krajina nemala nikdy šťastie na rozumných vládcov a terajšie zriadenie stále nepraje rozumným rozhodnutiam.

Ďalšieho rána opúšťame v lejaku mesto, aby sme mohli nazrieť pod sukne dvojičkám Petronas Towers a okúsiť na chvíľu chuť rozvinutého mesta – Kuala Lumpuru.

Po pár hodinovom prestupe sme pristáli na ostrove Phuket, no o tom až nabudúce..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

ŠPORT

Sagan si pôjde po zelený dres. Šéf Bory poukázal na Bergen

Cyklisti spoznali trasu Tour de France 2018.


Už ste čítali?