Pomalá rozlúčka s Thajskom

Autor: Michal Paulov | 26.2.2017 o 13:20 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  373x

Návrat do krajiny úsmevov a konečne aj to rochnenie sa na pláži... plus ochutnanie Bangkoku a návrat na predvianočné Slovensko

Nočná cesta z Phuketského letiska na hotel bola skoro nekonečná, pretože kým väčšina ľudí smeruje do Patongu – časti ostrova, kam smeruje cca 80% všetkých turistov, tak my sme pokračovali ešte o kúsok ďalej.. Na pláž Karon.

Pre porovnanie. Patong to sú obchoďáky, bary, diskotéky, prostitúcia, západné reťazce, drogy, obchody a tony turistov. Karon je zopár obchodíkov, rezorty, menej ľudí, ale o to viac rusov.

Pracovné cesty mi nazbierali status a body v Hiltone a to sme si náležite užívali. Postel bola širsia ako dlhšia, 5 bazénov v rámci areálu, výhľad z izby na more na nezaplatenie, pričom na pláž sme museli prejsť cestu a tak mal hotel zaplateného vlastného policajta riadiaceho dopravu, aby hostí nezrazilo jedno z 5 áut čo prešlo za minútu,  a navrch všetky executive bonusy tak provokujúce, že ich spomínať nejdem (to bola nepríjemne dlhá veta).. ale prišlo mi, ako keby aj počasie vybavili iba pre nás. Ale vážne, dva večery bola búrka.. nad Patongom (aka Sodomou), pričom u nás bol iba mierny dážď, alebo pokojný večer.

Keď sme prichádzali do Thajska, tak nám predpoveď vinšovala týždeň dažďa na Phukete. Toto sa naplnilo prvý deň, no aj keď bola echtovná búrka, tak v bazénoch bolo stále príjemne. Nasledujúce dni síce bolo niekedy zamračené, avšak slniečných dní bolo rozhodne viac, ako Bratislava uvidí za celú zimu.. že aj 3.

Stavanie hradov na pláži, zachraňovanie medúz v prílive, kryštálovo čistá voda (aj raky boli), prejedanie sa, popíjanie, spánok koľko sa zľúbi.. 5 dní bolo super. No, samozrejme nie vždy išlo všetko ako sa patrí. Napríklad – chceli sme ísť na Phi Phi (vraj veľmi pekné ostrovčeky - pozri google), aj som šiel zarezervovať výlet, no organizátor mi povedal, že by sme iba vyhodili peniaze, pretože more má byť nepokojné a zrejme by sme prišli komplet zelení a zgrcaní až po uši. Na jednej strane to nahnevalo, ale na druhej potešilo, pretože na Slovensku by vás pravdepodobne najskôr skásli a nehľadeli by na to, či z výletu niečo budete mať..

Ďalšou nepríjemnosťou na ktorú si treba dávať pozor sú prúdy. Ak jeden nájdete, tak neplávajte proti nemu – smerom ku pláži, ale kolmo naň. Zbytočne by ste sa unavili a utopili. Síce nie tu, ale už sa mi stalo, že som sa odplavil od pláže a v dvojmetrových vlnách som sa snažil priplávať späť k brehu a niekoľko minút som sa ani nepohol a unavený som bol ako pes.. Potom ma napadlo kopírovať breh a keby to nespravím, tak asi tieto riadky nečítate.. teda – ak chytíte prúd, plávajte naň kolmo a až neskôr k brehu! ..a pokračujeme

Na raňajky/večeru sme chodili do najvyššieho poschodia jednej z veží v hotelovom komplexe, kde sme si niektoré večery podebatovali s inými návštevníkmi. Teda špecificky – dva razy sme sa zakecali s americkými párikmi a raz s čechmi, čo nám potom dali dobré tipy na to, čo sa oplatí navštíviť.

Počas večerí (aj raňajok) boli nápoje zadarmo. Bloody Mary je riadny bordel! Neviem koho napadlo, že by toto pitie mohlo byť dobré. Ešte aj keď sme na intrákoch mixovali kadečo s kadečím do drinčíku, tak to malo väčšie chuťové kvality.. Našťastie mali v ponuke aj lepšie šmaky a mixy s lokálnymi alkoholami.

Na pláži Kharon na Phukete funguje akási taxi mafia, kde Vás nechajú zaplatiť sumy, za ktoré by ste si inde v Thajsku vedeli kúpiť dom a 3 sluhov. Je tu iba jedna firma, čo kontroluje prepravu. Konkurenciu im robí autobusová doprava, kde nie je žiaden rozpis a neexistujú zastávky. Proste čakáte pri ceste, kedy prejde modrý (alebo fialový?) pickup so strieškou na korbe, zastavíte ho a nastúpite.

Pôvodne sme chceli aj ostrov pobehať a pozrieť sa na Monkey Hill(alebo moutain?), ale nevydalo. No prírodný kolorit tu dotvárajú ešte aj „tigrie paláce“. Predstavte si miesta, kam prídete a môžete sa hrať s malými tigríčatmi, alebo sa nechať fotiť s veľkými tigrami, čo nepohrizú a nenapadnú.. Pretože sú ťažko zdrogované. Ak by ste bol ázijec, tak by ste to miloval!! Ale fakt, majú pre takéto podrobovanie si prírody strašnú slabosť.. Západniarovi však 6x pretočí žalúdok.. My sme samozrejme neboli, nakoľko už som od kamarátok dostal echo, koľká bije v týchto palácoch.

Skrátim to, autobusom na letisko, tam prežieranie sa zmrzlinou a let do Bangkoku. Motkanie sa v autobuse, nadzemke, chvíľa hľadania hotelu a opäť super večera.

Ráno. Rozhodnutie – ideme sa pozrieť do centra a ideme loďkou. Plťky na rieke sú rýchle a lacné a nesmrdia :) Takže vyhravajú a ide sa do kráľovského paláca. Než však vstúpite, tak si musíte požičať niečo na zahalenie ramien (ak ich máte odhalené) a nôh (napríklad nohavice) – nevkusné, je v nich teplo, ale tradícia tak vraví.

Toto miesto je tak preplnené čačkami, chrámami a turistami, že urobiť tam peknú fotku je úloha ľahká asi ako umyť mačku, tak aby jej to neprekážalo.

V areáli sa tiahol smútočný sprievod, pretože kráľ zomrel.. Zomrel pred mesiacom a deň čo deň tu bolo neúrekom smútiacich, čo sa prichádzali rozlúčiť. Nenapísal som to skôr, ale treba povedať aj to, že obrazy s kráľom a smútočné čierne stuhy lemujú celú krajinu a ku koncu aj nám (nezainteresovaným turistom) bolo toho pána úprimne ľúto.

Súčasťou prehliadky je aj výstava tradičného oblečenia a kostýmov kráľovnej Sirikit – pozostalej po kráľovi. Výstava, čo zaujme dokonca aj muža.. či už tými tradičnými kostýmami, alebo fotkami s kopou známich osobností (napr. Elvis a kamaráti).

Kráčajúc z paláca nás oslovil pán, že či nechceme tuk-tuk a navrhol nám trasu a cenu. Súhlasili sme a mali sme obrovské šťastie na šoféra – väčšie ako na pamiatky čo sme videli.. napr. ak Vás budú ťahať k soche najvyššieho Budhu v meste, tak to s pokojným srdcom preskočte. Je to šuvix. Jednou istotkou je, že Vás zoberie do krajčírstva, pretože ak sa tam zdržíte 10 minút, tak dostane poukaz na palivo. To nám nepovedal, ja som teda šiel dnu, kúpil si kravatu a vyšiel. On pozerá a nechápajúc vraví, že to bolo iba 8 minút a musíme ísť inde. A tak som mal kravatu a rozbité koleno, pretože ako som vystupoval z tuktuk-u, tak som našiel želený roh dvierok a celou silou som doň vrazil koleno, aby som si toho najbližšie dva-tri týždne bol plne vedomí každý deň..

Skrátim to – v ďalšom krajčírstve som si nechal ušiť oblek na mieru, zvládli to lacno a za menej ako 24 hodín. Klobúk dole.

Po zotmení sa loďky strašne rýchlo zaplnia a cestovanie už nie je takým príjemným, ako tomu bolo cez deň – len aby ste vedeli.

Ďalšieho dňa sme išli hľadať veľké jaštery – tip od jedného z amíkov  s ktorými sme sa zakecali ešte pred pár dňami. V parku Lumpini majú 1-1.5m dlhé jašteričky, čo žijú v jazierkach a vychádzajú sa vyhrievať na súš. Je pekné vidieť takéto veľké zvieratká žiť „voľne“ a nebyť ohraničené klecou.

Na hotely sme sa neskôr odubytovávali a zastihol nás veľmi milý poslíček, ktorého som v tom čase stretol asi 4x v hotely. Volá sa „Q“, ako z Bonda. Ten keď počul, že odlet máme až o polnoci, tak navrhol, aby sme večer strávili v executive lounge-y, namiesto mrznutia na letisku. Štastlivo sme to využili... samozrejme až po nakúpení kadeakých čudesností v samoobsluhe, ktoré sme potom doma darovali/testovali.

Po večery k nám prišiel Q aj s kolegom a darovali nám keksíky na cestu, aby sme neboli hladní. Tie keksíky mali z vedľajšieho hotela (stále zo siete ale aj tak). Poďakovali, že sme boli u nich na hotely a rozlúčili sa. S týmto prístupom to chlapec dotiahne časom na manažéra. Fantastický prístup k zákazníkovi. A samozrejme dostal skvelú spätnú väzbu na stránke hotela :)

Let sám o sebe by už bol ok, spánok, filmy, dajake jedlo a nápoje.. nebyť skorého príletu do Ammánu a vyčkávaniu v noci na chladnom letisku. Spoločnosť nám na časť večera robili traja páni, ktorých sme stretli už letom do Thajska a keďže oni objavovali iné kúty krajiny, bolo o čom rozprávať. Nuž a po 14 dňoch sme ďalšie ráno išli opäť zarezávať do práce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Denne im prejde cez ruky šesťsto kíl múky. Ako sa robí maces na Slovensku

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.


Už ste čítali?