Macedónsko (Македонија)

Autor: Michal Paulov | 20.3.2017 o 9:14 | Karma článku: 3,13 | Prečítané:  808x

Cesty života sú kľukaté a niekedy Vás odnesú aj na nečakané miesta.. Napríklad aj na rokový koncert do Macedónska... detaily sú nižšie..

Do krajiny Slováci zväčša pricestujú buď lietadlom, alebo omylom. My sme si výlet naplánovali a tak patríme do tej prvej skupiny. Wizzair mal pre členov discount clubu letenky za cca 27€ priamo z Bratislavy a tak nebolo veľa o čom rozmýšľať.

Aby to bolo trošku bizarnejšie, tak sme cestovali ja, priateľka a kamarát Portugalec – môj známy z Erasmu. Prileteli sme už za stmievania a po krátkom čakaní na autobus bola príležitosť okúsiť Skopje. Doslova.. Úroveň smogu bola šialená. A že to tam mávajú pekelne zlé často potvrdzuje aj to, že majú špeci appku sledujúcu úroveň prachových častíc v meste.

Po trištvrte hodine čakania sme sa stretli s chalanom, čo nám prenajímal byt (veľmi pekne vybavený apartmán) a hneď sme vyrazili do mesta – na večeru. Dostalo sa nám hrozne veľa mäsa a syra (je jedno čo si objednáte tieto dve veci tam budú) - so zemiakmi a ako šalát bol priehľadný plátok uhorky... takže sme urobili rezerváciu aj na ďalší večer!

Ďalšieho rána sme zapli telku. Išiel historický dokument o odboji obyvateľov Macedónska, ktorým si nenápadnou (OHROMNE NÁPADNOU) propagandou snaží miestne vedenie krajiny vytvoriť povedomie o národe. Takýto dokument išiel každý deň.. A z televízie zaznelo slovo „Makedonia“ 3-20x za minútu – v závislosti od programu. A ešte aj pamätník s atypickým tvarom (pozri tu) si nazvali "Makedonium", ten však už navštívil iba kamarát bez nás. Lebo čím viac razy povieš "Makedonia", tým skutočnejšou krajinou sa stane!

Vyrazili sme spoznávať mesto (po raňajkach). Začali sme pamätníkom matky Terezy (miestnej rodáčky) a pokračovali sme tour de sochy. Do tých sú tu blázni – iba na hlavnom námestí ich majú 13 (kde aj súsošie je rátané ako jedna socha). Dva mosty majú z oboch strán vyzdobené sochami a pre istotu aj nábrežie medzi nimi lemujú sochy. Tu ak urobíte čokoľvek čo má aspoň máličko spoločenský význam, tak dostanete sochu. Toto sochoradie však bledne v tieni nových „pamiatok“.. pozrite fotky

Z niekdajších najväčších tureckých kúpeľov na Balkáne si tu urobili galériu. V nej bol obraz – čarbanica farbičkami, akú urobí každý malák zo škôlky čo je schopný neublížiť si ceruzkou. Len toto bolo na plátne. Veľkom. A ešte aj to mali zavesené naopak! Síce to neuberalo z umeleckého zážitku, ale podpis nebol pod maľbou, ale na boku a zvislo.. a isto aj autor tejto maľby má svoju sochu na moste..

Nasledovalo objavovanie moslimskej štvrte – pekné uličky a príjemná pohostinnosť miestnych moslimov – ešte príjemnejšie vyzerajúce obchodíky, avšak bez tradične africkej a blízkovýchodnej vlezlosti predajcov. Nad mestom sme navštívili mešitu, okolo narátali ďalších 12 minaretov, a zišli do múzea.

Múzeum samo pôsobilo ako exponát. Opadajúce stropy, prach a pavučiny na vystavovaných kúskoch dejín.. ale aj tak malo isté čaro – hoc história bola opäť nasiaknutá národotvornými myšlienkami (ale to je asi všade). Zato etnografická časť bola ohromujúca – vyobrazenie tradičných odevov, príbytkov a nástrojov stála skutočne za to.

Keďže sme boli v moslimskej štvrti a opäť sme boli hladní, baklava bola jasným riešením + ďalšie tradičné moslimské zákusky. Tie sme chutnali v maličkej, no útulnej cukrárni, kde okrem nás sedel ešte jeden pár. Zrazu ma z toho páru oslovila dievčina (tmavovláska, podobne stará ako ja), že či môžem vyfotiť jej spolusediaceho. Tak som odpovedal, že jasné. No, ale to nemysleli jeho mobilom, ale mojou zrkadlovkou.. Prišlo mi to riadne divné, ale ok, vyfotil som ho, stiahol si foto do mobilu a cez ním vytvorený hotspot som mu foto poslal. Keď sme opustili toto miesto, tak mi priateľka musela dať na verejnosti pusu (hoc toto zrejme nie je žiadúci prejav správania v moslimskej štvrti), aby bolo chlapcovi jasné, že tu sa nemusí o nič ďalšie snažiť. On pochopil a začal s obrovským záujmom diskutovať s mojim kamarátom... Ale zasa tento párik bol prinosný – povodili nás po okolí.. a jazyk mali na veľmi dobrej úrovni.. či už angličtinu, alebo španielčinu.

Neskôr sme išli do reštaurácie z predchádzajúceho dňa, aby sme sa najedli a stretli so skupinkou Čechov – kamarátov môjho kamaráta, pretože on je učiteľom jazykov v Plzni. Opäť sme sa prejedli a tento raz aj čo to popili. Neskôr sme sa dozvedeli, že ten podnik je obľúbený u miestnej smotánky. Ale ak sme dajakeho politika, alebo televízneho hlásateľa videli, tak o tom neviem.. A aby som nezabudol – samozrejme že všetko jedlo bolo aj tak strašne lacné.

Ranný budík. Pôvodný plán ísť na juh krajiny hatí opica a únava.. spíme ďalej a nechávame si ujsť Bitolu – metropolu juhu.

V telke stále ide propaganda - nie sme prekvapení. Ako náhradný program sa vyberáme k obrovskému krížu na kopci nad mestom. Rozdiel medzi mestom a kopcom je skoro 800 metrov a tak očakávame pekné výhľady. Ale najskôr sa tam musíme dostať a tak berieme taxík.. O 230 denárov (necelé 4€) neskôr sme pri lanovke čo nás zoberie hore. O chvíľu však dorazí ďalší taxík a tam dvaja zo skupinky našich českých kamarátov.. tí zaplatili za taxík 27€.. nadávajú a neskutočne..

Na kopci sme práve na hranici mrznutia a tak nám príroda nadeľuje krásne pohľady.

V meste sa najeme a prechádzame k hradu nad mestom, ktorému viac zla urobila príroda (zemetrasenia) ako nepriatelia Macedónska. Odtiaľ je to opäť mešita, opäť moslimská štvrť, opäť zákusky a tento raz sa motáme troška viac v uličkách. Nachádzame holičstvá akoby vystrihnuté zo záberov z amerických filmov.. no musíte tú scénu nechať zostarnúť o 20 rokov, aby dostala Balkánsky cveng.. ale nachádzame aj veľké trhovisko a to veru stojí za to..

Večer ideme ja a kamarát na rockový koncert... pretože.. prečo nie? Dajaka miestna kapela čo hrá prevažne západnú hudbu.. Prvú hodinu to celé ťahá speváčka s úžasnými vokálmi a fantastickým precítením textu. Avšak cca po hodine sa začína uvoľňovať aj bubeník a začína dávať kadejaké fičúry a sóla. Do pol hodiny sa pridáva klávesák, čo je približne na úrovni toho bubeníka. Kým si títo dvaja ulietajú, tak tá speváčka sa snaží aspoň tancovať, ale nik si ju nevšíma.. oni prebrali šou.. Gitarista sa skúša chytiť, no a basák ten je komplet mimo.. zato perfektná atmosféra a my hneď v prvom rade. Super!

Po koncerte vravíme speváčke, že to bola super šou a tiež si potriasame rukou s bubeníkom. Speváčka sa nás pýta, že odkiaľ sme a na to, že som zo Slovenska reaguje, že je polovičná Češka. Začíname sa baviť teda po česky.. ja, ona a aj kamarát Portugalec - keďže už je v Čechách tretí rok a veľa rozumie.. Ten je na vetvy z toho, že prvý raz používa češtinu ako medzinárodný jazyk. Na nezaplanie!

Ďalší deň opúšťame mesto a idem na Slovensko. Bol to krátky výlet. Ale ani toto neostane bez príhody!

Prišlo na mňa kyselo a tak som si šiel sadnúť na trón. Pán vo vedľajšej kabínky zrejme postrádal hadičku s vodou (tak bežnú pre turecké záchody), a tak počujem spláchnutie a následné čvachtanie rukou a umývanie sa.. Hold iný kraj, iný mrav.. Na opačnej strane si v kabínke niekto zapaľuje cigaretu. Idem zomrieť od toho smradu (lebo alergia na dym) a tak čochvíľa zdrhám. Pri umývadle zisťujem, že nikde nie je mydlo.. Opäť si spomínam na čvachtala..

Na Slovensku po prílete sa postavíme ako skoro posledný do rady na kontrolu pasov. Je iba jeden rad pre člonov EU, Švajcu a tej ďalšej Europoneviemčoskupiny čo je uprednostnená. Stojíme tam.. Ale zrejme aj viacerí Macedónci cestujú prvý raz do krajín EU a nie sú na toto delenie kontrol zvyknutí a tak čakajú v rade s nami.. Čo je pre nás na kočku, pretože zhovievavý pán na pasovom ich taktiež odbavuje. Keď prídeme na radu, tak mám pas skontrolovaný tak rýchlo, že ma ani nenapadne vypýtať si aj Slovenskú pečiatku.. do kelu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.

DOMOV

Minúta po minúte: RTVS podľa Ruttkaya v súčasnej podobe neprežije

O post šéfa RTVS zabojuje deväť kandidátov.


Už ste čítali?