reklama

Cesta do Čile

Vážne ide iba o popis toho, ako som tam odcestoval. Nečakajte žiadne extrémne zážitky a skvelé fotografie... aspoň som Vás varoval.. ale aby ste mali aj pridanú hodnotu, tak možno nájdete aj zopár tipov + bonus na konci článku

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je koniec víkendu a ja sa náhlim spolu s mojou skvelou priateľkou k nočnému autobusu do Milána. Odchádzam však iba ja. Po rozlúčení sa mi majú tú dieru v duši vyplniť rezníky a podobné radosti, ktoré mi pripravila a nabalila. Nie je to však to isté.

Do Viedne ide autobus skoro prázdny, no tam už sa autobus pomaly plní a mne prischne ako spolusediaca mladšia milo pôsobiaca Talianka. Kiara, 24 rokov, učí vo svojom meste utečencov taliansky, bez nároku na honorár. Pri nej ma napadlo, že ak nie ste súčasťou riešenia a pomoci ľuďom čo utekajú z podmienok, ktoré si ani nechceme predstavovať, tak nemáte nárok akokoľvek okúňať a hundrať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozprávala o zážitkoch. Napríklad mala študenta, starší muž, vzdelaný Afgánec – no nevie cudzie reči a naproti tomu v tej istej skupine kompletne negramotný pakistanec (negramotný aj vo vlastnom jazyku) a teraz uč..

A mimo to je aj bývalá skautka, čo značila napríklad aj kus turistickej trasy medzi Rímom a Švajcom (značila na severe Talianska) a mimo to mala zaujímavú úlohu. Boli skupinka troch dievčat, 11-16 rokov boli v mestečku a úlohou bolo nájsť si miesto na spanie. Klopali tak na dvere a ponúkali možnosť porozprávať sa za nocľah. Uspeli – dobrí ľudia stále existujú. Do dnes si ešte dopisujú so svojimi bývalými domácimi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno sa preberám – spal som asi hodinu a zrazu Miláno a kopa času.. odlet o piatej večer a príchod do Milána o ôsmej ráno.. Že mám čas, tak na Linate idem od Duoma pešo. To nie je dobrý nápad, ak máte na chrbte a na predku batoh, zabaleného veľa jedla a pachtíte sa v zimných veciach.. aby toho nebolo málo, tak na juhu je teplo.. A to najhoršie – cestou som raňajkoval.. acidko.. veľké.. a už som sa nevedel dočkať letiskových záchodov.. a stále som bol hodinu ďaleko, keď kontrakcie započali. Ale príbeh mal šťastný koniec. Aj keď.. vidieť na letisku starenkú s taškou Intimisimi ma aj tak vytrestalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
prechádzka Milánom
prechádzka Milánom 

Pár hodín neskôr letím do Ríma. Unavený sedím vedľa pána pracujúceho pre ENI a celý let sa bavíme o zážitkoch z ciest a práci vo Venezuele. Už teraz je cestovanie super a to som nie ani na polceste.

Do Santiaga letí staručká 777čka. Let je ok, až na to, že trvá 15 hodín a 15 minút. No našťastie pri sebe mám dve sedadlá voľné a tak sa viem skotiť na bok a časť tejto peripetie prespať.

Po príchode som chcel vytiahnuť z bankomatu peniažky. Prvý zádrhel. Bankomaty síce ponúkajú možnosť vytiahnúť 200 000 miestnych, ale ak chcete uspieť, tak si musíte zvoliť nižšiu hodnotu (zväčša funguje 160 tisíc), inak Vám napíše, že maxímálny limit je predsa 200 tisíc. A to aj keď zadáte 180tis. Čo už.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A že som si doniesol aj jEvrá, tak som šiel rovno do banky, nech mi zamenia. Na okienku však nevedeli, musel som sa stretnúť s šéfom pobočky a požiadať ho o zámenu z eur na usd a z usd na miestne. Vedel iba po španielsky, ja iba veľmi obmedzene.. ale dohodli sme sa :)

Do mesta idú z letiska autobusy, ktoré sa na viacerých miestach pohodlne napájajú na metro. Môj hotel bol kúsok od metro stanice v parádne pomaľovanej časti mesta „Barrio Brasil“.

umenie si vie nájsť miesto všade
umenie si vie nájsť miesto všade 
a vedia niesť aj posolstvá
a vedia niesť aj posolstvá 

Mal som ohromné šťastie na majiteľov hotela – boli nesmierne nápomocní. Napríklad: Prvý deň som si iba robil scenáre, ako si rozplánovať cestu, kde si rezervovať na kedy ubytko, ako si kúpiť letenky a zarezervovať vstupy (napr. na Machu Picchu). Tri hodiny som sa snažil kúpiť si letenky. Viem, teraz si poviete, že som si ich mal kúpiť už skôr, ale nechcel som dopadnúť tak, že by som si ich kúpil ešte v Európe a potom prišiel a riskoval, že mi niekde ostane batožina (v Ríme) a ja by som musel prejsť celú južnú ameriku bez batožiny. To by pekné nebolo a preto som si nákup odložil na neskôr.

Ako som písal – just mi nešlo nakúpiť, najskôr lety za 600€ na jednej stránke. Neskôr za 750€ na druhej. Nikde mi platba neprechádzala a ja už som začal zúfať, pretože na pelikáne by to bolo za 1100€, čo je už poriadna pálka. Našťastie mi domáca povedala, aby som počkal na jej manžela, že on má dajake tipy ako si objednať. Poradila dobre. Na stránke despegar.com sa dá nakúpiť fakt lacno. Letenky ma vyšli menej ako 500€. Stačí keď ako číslo svojho čilského ID dáte „88888888“, letecká spoločnosť si pravosť údaju overovať nebude a budete mať peknú cenu.

Toto riešenie letenky trvalo niekoľko hodín, ešte mi pomohli aj s vytlačením dokumentov. Ráno si ešte rezervujem to Machu Picchu a chcem si naplánovať trek v parku Torres del Paine v Patagónii – nejdú mi už rezervovať všetky kempy, mením trasu. Ani po zmene trasy mi nejde všetko rezervovať. A pretože je sviatok, tak ani nepracujú. Rovnako boli silné dažde, v tej Patagónii, a vraj nemajú všetci ani internet (a dlho nebola ani pitná voda)... čo už, vyriešim to všekto na mieste.

Z mesta (Santiaga) som nič nevidel a idem na letisko. V lietadle sedím/ležím sám a čoskoro pristávam na konci sveta.

PATAGONIA
PATAGONIA 

Tu s Čile na chvíľku skončíme, ale než príde ďalší blog, tak ponúknem aspoň zopár záberov z Madagaskaru - keď už blog nebol...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Michal Paulov

Michal Paulov

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

jeden z Vás Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu