reklama

Čilská Patagónia (Torres del Paine)

Vstať ráno v stane uprostred hôr bez wifi, bez signálu, sám.. trmácať sa cez 100 kilometrov kopcami, aby som objavil zákutia najnavštevovanejšieho Čilského národného parku

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Uprostred noci som pristál na letisku pri meste Punta Arenas. Do mesta som však nenemalo zmysel ísť, pretože som pokračoval na západ a ráno ma mal brať autobus z letiska rovno do Puerto Natales – štartovacej pozície na spoznávanie ľadovcových parkov.

Že som už bol poriadne unavený z cestovania, tak som si našiel prázdnu ľavičku – kúsok od elektrickej zásuvky a kým sa mi nabíjal mobil tak ja som upadol do blaženého spánku (ak sa tak dá 3.5 hodín spánku nazvať).

Vstávam ešte dolámanejší, no kúsok viac oddýchnutý. Výdem z letiskovej haly a ako keby som precitol na Islande. Čoskoro ma berie autobus a všade navôkol nie sú žiadne stromy, iba chlad a ostré slnko čo páli v očiach. A ešte jedna maličkosť.. MORE!!! Teda Magaliešov prieliv, takže v podstate Atlantik. Krásne modrú plochu po chvíli striedajú pastviny a na nich kone, ovce, kravy, emu, guanaco,...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Andy
Andy 

Tri hodiny neskôr prichádzame k mestu, ktoré sa dotýka Ánd. Mesto má prístav, keďže tu je záliv až od Tichého oceánu a hory za ním sú.. krajšie ako na fotke :)

rybačka
rybačka 
staré mólo
staré mólo 

Z mesta ide čudný pocit. Na jednej strane sa cítim ako na americkom predmestí, na druhej je tu niečo čo mi evokuje Európu. Veľké autá, drahé pivko, alebo vlastne – drahé všetko, chutné jedlo, veľa turistov a vybrakovaná sámoška. Ubytovaný som bol vo vraj naj hostely v meste a tu večer po zakecaní sa s Belgičankou dostávam lístok do národného parku – inštantná úspora ~20€. Nerozprávame sa dlho – už ma však riadne láme a po chvíli zaspávam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po ľahkých raňajkách cestujem pomedzi hory a užívam si krajinu za oknom. Netrvá dlho a pozerám sa na štíty, ktoré budú mojim domovom niekoľko dní. Cestou som sa zakecal s chalanom z nemecka – volá sa Marc. Chvíľu šliapeme spolu, no on túto noc kempuje v inom kempe ako ja a tak ja si idem rozložiť stan, zatiaľ čo on už šliape ďalej hore kopcom.

Na prvý výstup vyrážam čoskoro po tom, ako môj stan už stojí – zabalenú mám len malú batožinu a že som trulo, tak si zabúdam opalovací krém. Už necelého pol kilometra ďalej vidím tabuľu, čo vraví, že stupeň UV je 8 – ochutnávka ozónovej diery. Zamotal som sa a nešiel správne, no našťastie nie sám a dajakí podobní stratenci ako ja po zbadaní tejto tabuľe vyťahujú krém a ponúkajú ma. Nemusím sa vracať a kráčam ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebral som si ani vodu – všade majú byť pramienky, z ktorých sa dá priamo piť. Som už úplne vysmädnutý zo slniečka a stúpania, no nenachádzam žiadnu spásonosnú bystrinku. Po hodine nachádzam jednu a hneď si do vody hádžem dezinfekciu, ešte pol hodina navyše (aby chemikálie zabrali) a pijem. Toto je skutočná radosť. Netrvá dlho a už si viem cestu užívať. Napríklad keď nado mnou krúži obrovský kondor, neskôr chlapík ťahá kone po horských cestikách alebo keď pozerám na snehom pokryté štíty a údolia medzi skaliskami.

podobne mierne stúpanie pokračuje najbližších niekoľko sto výškových metrov
podobne mierne stúpanie pokračuje najbližších niekoľko sto výškových metrov 

Na polceste do kopca sa opäť stretám s Marcom a priberáme ešte jeden nemecký párik v našom veku (máme 30 a 38, tak si vyberte). Prichádzame k vyhliadke podľa ktorej sa volá celý park – mirador del Torres del Paine. Pekné miesto, no je tu príliš veľa oblakov, aby som si povedal, že toto je to najuchvacujúcejšie čo som kedy videl. Nevadí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Torres del Paine - vľavo dole pri vode je maličký tieň (postava), to Vám dá perspektívu, ako veľké tie veže sú
Torres del Paine - vľavo dole pri vode je maličký tieň (postava), to Vám dá perspektívu, ako veľké tie veže sú 

Do kempu schádzam uvedomujúc si, že som si dal krému málo a mám nos ako sob Rudolf napadnutý boxerom. Že mi cestou vyhľadlo, tak si idem prichystať jedlo. Happy end však nečakajte, ráno som si v chladničke hostelu zabudol zásoby, takže si dávam iba skromnú večeru. Po tej si sadám k stolíku s učebnicou španielčiny a fľašou domácej pálenky. Mohol by som sa učiť aj v stane, ale postavil som si stan kúsok od konského lajna a ešte som sa necítil na to, aby som bol pripravený zvyšok večera voňať tento skvost. A samozrejme som bol príliš unavený sťahovať sa.

Deň 4

Ráno som sa pobalil a vyrazil s 30kg na chrbte. Batoh čo mám nie je však stavaný na dlhé túry s touto záťažou. Zle urobené držanie na ramenách spôsobilo, že mi počas tých veľa hodín rezal popruh do trapézov. Ale mám aj dobrú správu. Keďže na mnohých miestach bol potôčik zároveň aj turistickým chodníkom, tak moje bagandže padli vhod. Napr. predstavte si, že 100m šliapete korytom potôčika a nohy máte stále nie menej ako 7cm pod vodou - bežná situácia na tejto trase.

ale navôkol bolo aj tak krásne
ale navôkol bolo aj tak krásne 

Celou cestou som mal po pravej strane hory a po ľavej jazero. A keď bola možnosť, tak som sa samozrejme šiel hodiť do vody. Bolo to super osviežujúce a aj chodidlá sa potešili, že sa chvíľu neparia. No tento rozmar ma stál spoďáre. Sušil som si ich zavesené na batohu a keď som sa predieral krovinami, tak mi museli padnúť – večer ich už nebolo.

Ku koncu mojej cesty bol jeden kemp, kde mali mať pivo.. ale už ho všetci predomnou vykúpili. Žial som stopil v sendviči za 9€. Škoda toho piva.

bystrinky plnia jazerá
bystrinky plnia jazerá 

Po deviatich hodinách šlapania a výhľadov som konečne došiel do môjho kempu. Tu som mal v kopci rezervovaný stan a nemusel som teda nič stavať, ani ráno baliť. O chvíľu prišiel Marc, tak sme sa bavili o fotení (je to amatér profi fotograf). A ako slováčisko v zahraničí – ponúkal som všetkých domácou.. Miestnym chutila.

ten pocit, keď sa stretnete ľudia z piatich krajín, aby ste fotili mrak na kopci
ten pocit, keď sa stretnete ľudia z piatich krajín, aby ste fotili mrak na kopci 

Deň 5

Marc vstával zavčasu, aby si pofotil východ slnka. Ja som bol tak uťahaný, že som ešte aj zaspal dohodnutý čas odchodu. Preto Marc šliapal napred a ja som sa šuchtal. Nebyť mojej rannej lemravosti, tak sa mi nestane jedna veselá príhoda, ale o tom až o chvíľku.

Cestou do kopca na vedľajšom štíte pukal ľadovec a kotúľajúc sa po skalách dole svahom vybuchoval na spŕšky bielych obláčikov. Najskôr som si myslel, že niekede hrmí, potom som to považoval za výbuchy, no a neskôr som našiel skutočný dôvod, prečo to tu hučí.

ľadovec a suť
ľadovec a suť 

Výhlad späť do doliny bol fantastický a keď už som prešiel aspoň k miernej rovinke, tak ma cesta zaviedla do lesa – k burácajúcej rieke. Že som farboslepý, tak som si nevedel všímať značenie a pokračoval som chodníkom, ktorý mi prišiel správny. Takto som pol kilometra šlapal do kopca, no čím ďalej tým viac mi to prišlo, že idem zle. Najskôr som na chodníku nenachádzal žiadne stopy. Neskôr som po vyšliapaní kopčeka priamo pred sebou našiel na kole nabodnutú lebku pumy, no až keď som prišiel na čistinku, kde sa zbiehalo viacero chodníčkov, no žiaden už týždne nebol použitý (nebolo stopy po žiadnej stope), tak som si uvedomil, že tadiaľto istotne nemám ísť.

výhľad než som sa stratil
výhľad než som sa stratil 
Výhľad keď som sa už stratil
Výhľad keď som sa už stratil 

Najbližšiu skoro pol hodinu som si to šinul lesom. Cez kríky, cez sypké kopce okolo bystriniek, cez kopy napadaného dreva a čím hlbšie som šiel cez les smerom k pokračovaniu mojej správnej trasy (veď vracať sa nebudem a gps dalo predstavu kam mám ísť), tak tým viac som si uvedomoval, že keby sa mi niečo stane, tak tam už ostanem, lebo by ma nikdy nenašli. Našťastie sa mi nič nestalo a po tomto všetkom som sa ufúlaný dostal späť k tej velikej rieke a pokračoval po správnej trase (stále nalepený na gps).

opäť počuť výbuch a pri pohľade na skalu vidíte, že práve padá kus ľadu a pri nárazoch o skali sa mení na závoj ľadu
opäť počuť výbuch a pri pohľade na skalu vidíte, že práve padá kus ľadu a pri nárazoch o skali sa mení na závoj ľadu 

Táto prechádzka viedla do doliny kompletne obkolesenej štítmi. Naľavo od seba som mal horu z ktorej sa sem tam lámali kusiská ľadu, pred sebou stenu z ohromných skál (asi vápencových), no a napravo a za sebou skaliská.

Tu sme sa stretli s dievčinou, s ktorou sa Marc zakecal ešte na hostely – s Katharinou. Tiež nemka, no s Lotyšskými koreňmi. Ona sa rozhodla dať si Čile osamote, čo je na babu úctyhodný výkon. Ale šliapala tento trek v opačnom smere a tak sme po zídení hory pokračovali iba s Marcom.

Trek do campu šiel krásnym prostredím – spáleným lesom (čudné je, že stromom ostali konáre a kmene, no oheň spálil kôru, listy a asi aj koreňe, z čoho sa stromy nezotavili), kopcami a príšerne dlhou cestou. Teda pridlhou na to aby ste mali úpal a 30kg batožinou na chrbte. Než som dorazil a na poslednom kilometry som povedal Marcovi, nech ide popredu, lebo ja som to už nedával v našom tempe.

mŕtvy les
mŕtvy les 
všetká tá šedá navôkol je spomienkou na niekdajšie lesy
všetká tá šedá navôkol je spomienkou na niekdajšie lesy 

Po večery sme tento pekný deň utopili v dvoch pivkách a čoskoro išli spať. Spalo sa dobre, no pivko sa pýtalo von a tak som okolo druhej musel opustiť príjemné teplo spacáku. V polospánku som pozeral na oblohu (počas výkonu potreby) a niečo mi nešlo do hlavy. Vidím tam orionov pás, vidím ramená, vidím nohy.. no niečo je nesprávne. Neviem nájsť hlavu, luk... a v tom som si uvedomil, že celé súhvezdie je dole hlavou. Spokojný, že som rozlúskol túto záhadu som pokračoval v blaženom spánku.

Deň 6

Marc mal spať tento deň v inom campe, ja som ostával. Tak sme štartovali ráno, aby stihol ešte čo to pobehať a ja som tak nemal veľa spánku. Nevadí. Keďže sme vyrážali z kempu medzi prvými, tak sme na tresa nemuseli veľa ľudí predbiehať.

dobré ránko
dobré ránko 
Obrázok blogu

Prešli sme niekoľko kopcov a narazili sme na velikánske jazero v ktorom plávalo niekoľko úlomkov ľadovcov – Lago Grey. Popri tomto jazere sme išli vstriec ľadovej mase z ktorej sa tieto čriepky lámali. Grey je jeden z najväčších patagónskych ľadovcov, ktorý sa spolu s mnohými ďalšími spája a vytvára jednu z najväčších ľadových plôch zeme.

títo dvaja sa bili o kus mäsa, čo si ten vľavo priniesol.. bitku nevyhral
títo dvaja sa bili o kus mäsa, čo si ten vľavo priniesol.. bitku nevyhral 
vľavo je dosť veľká loď.. a táto biela plocha pokračuje na desiatky kilometrov smerom vpravo
vľavo je dosť veľká loď.. a táto biela plocha pokračuje na desiatky kilometrov smerom vpravo 

Do troch hodín sme sa zastavili, aby si Marc postavil stan a pokračovali sme k výhliadke nad ľadovcom. Bolo treba prejsť 2 zavesené mosty. Tie sa klenuli ponad zrázy a keďže tam fučalo hrozne moc, tak to bola veselá prechádzka. Jo, a ešte by som zabudol, jeden z tých mostíkov akurát servisovali, keď sme po ňom išli.

Po pekných výhladoch na ľadovú diaľavu som sa musel hnať nazad, pretože po istej dobe Vás nepustia na cestičky. Doteraz ste čítali, že som väčšinu času kráčal sám, ako aj teraz, keď som sa vracal do stanu. Nuž, v parku je zakázané cestovať sám a tak som mal pri sebe Ovku. Keď som stretol šerifov, tak vyzerali, že na tento trik skočili a nechali ma kráčať si :)

Keď som narazil na domácich s ktorými som popíjal už skôr v inom campe, tak na mňa iba zakričali „Brandy!“ a bolo jasné, aký bude program.

Deň 7

KONEČNE NEMUSÍM SKORO VSTÁVAŤ!! Takže budík až o 8:40. Keď som bol pobalený, tak som počkal na návrat Marca a potom na loďku – preplavili sme sa po jazere k autobusovej zastávke, odkiaľ sme si chytili bus až do Puerto Natales. Zlomení, spálení, istotne aj smradlaví, sme sedeli v autobuse a na poslednej zastávke pred odjazdom z parku k nám nastúpila Katharina.

OVKA
OVKA (zdroj: na loďke)
Guanaco (to je tá lama)
Guanaco (to je tá lama) 

Po príchode sme každý strávili hádam hodinu v sprche. No a potejto očiste niet lepšej voľby ako ... dramatická pauza ... zákusok! S Marcom sme sa džgali čokoládovými tortami v kaviarničke vyzerajúc ako 7 ročné deti pretekajúce sa v prejedaní. Katharina neskôr došla (nedala si zákusok) a iba nad nami krútila hlavou – nech.

Odtiaľ sme sa všetci rozišli – ja som sa vydal hľadať magnetky. V hračkárstve som neuspel. Teta za pokladňou mi dačo vysvetluje – ja nerozumiem ani za mak. Nevadí, ukazovala na začiatok jednym smerom a tak vyrážam s nádejou, že ďalej sa popýtam. Netrebalo mi však viac sa pýtať – našiel som super miesto. Viacero malých obchodíkov, kde mnohí ľudoví umelci predávali svoje diela v titerných obchodíkoch. Všetko v jednom dvore, vyzdobenom miestnou indiánskou tématikou. Veľmi príjemné a veľmi efektné.

Večeru sme si dopriali vo vyčančanej reštike, kde podávali Čilsko-Africký fusion. Ak by ste sa pozreli do výkladového slovníka a hľadali slovo „radosť“, tak by ste tam naďabili na fotky jedla, čo som tam zvečeral. Fantastické!

Večer sme si dali spolu prechádzku popri jazere a posledný raz takto všetci štyria (Marc, Katharina, Ja a fľaša domácej) sme debatili ako starí známi.

Michal Paulov

Michal Paulov

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

jeden z Vás Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu